Kniha: Robotníci mora
Autor: Victor Hugo
Zaslal(a): Luciferos
Na začiatku knihy, ktorá sa nazýva NORMAN GROUP, autor popisuje ostrov GUERNESEY, ktorý sa nachádza v blízkosti Anglicka. Pokúša sa čitateľom priblížiť atmosféru tohto miesta, obyvateľov, ich pracovitosť, zvyky, zvláštnosti, krajinu, skaly a iné zaujímavosti. Na pár chvíľ sa dokonca prenesieme do dávnych dejín, ktoré začínajú roku 1047. Dokonalým zobrazením ostrova a jeho okolie Hugo vyjadruje svoju úctu a vďačnosť tomuto miestu, ktoré mu poskytlo azyl a pohostinstvá dobe, kedy na neho bol vydaný zatykač v jeho rodnej krajine – Francúzsku (Protestoval proti vláde prezidenta, ktorý porušil republikánsku ústavu a vyhlásil sa za francúzskeho cisára ako Napoleon III). Všetko je zobrazené tak farebne, že to nie je prekážkou pri predstavovaní krajiny.
Hneď v prvom diele knihy nazvanom „Z čoho sa skladá zlá povesť“ sa zoznamujeme s hlavným hrdinom Gilliantem. On je človek, ktorý prišiel na neznáme ostrovy odkiaľ. Možno kvôli tomu alebo z nejakého iného dôvodu ho ľudia neprijali medzi sebou. Bol to veľmi zručný rybár, šikovný človek ochotný obetovať svoj vlastný život pre druhých. Pretože žil v „dome na konci“, ako bol nazvaný tento dom v ktorom podľa miestnych obyvateľov strašilo pred príchodom Gillientta, pokladali ho ľudia za „poznačeného človeka“, čarodejníka, diabla. Dokonca aj dobré skutky, ktoré tento mladý muž urobil (vyliečili malé dievčatá, opravili studňu, zachránili vtáky), sa nezmení. On žil v samote, a keď jeho matka zomrela ľudí stále viac a viac. Až jedného dňa stretol Déruchetu, dievča krásnu, bohatú a milú. Pokúsil sa o ňu premýšľať, ale jej krása ho tiež prenasledovala v snoch. Od tej chvíle ju miloval z celého srdca. Dievča bolo neterou Messe Leitherryho – muža, ktorý bol charakterizovaný ako „ťahúň,“ teda človek umějící sa práci postaviť čelom. Celý jeho život bol po celom svete a tvrdá práca námorníka sa stala starším, chorým a zároveň bohatým mužom. Svoje bohatstvo, ako už som sa zmienila, nadobudol ťažkou prácou, ale najväčší podiel na získanie majetku mal parník, ktorý Leithery počas pol roka zostavil. Tento stroj bol nazývaný „Leitheryho galiotou“ neskôr však nebol menovaný inak ako „Durand“. Spočiatku ľudia neverili tomuto „podozrivému“ vynálezu, ale potom, čo zistili svoje výhody oproti bežným lodiam, zmenili svoj názor. Mal spoločníka menom Clubin, ktorý bol považovaný všetkými za človeka dokonalého, ctižiadostivého, spoľahlivého a hlavne poctivého. Získal túto reputáciu počas svojho doterajšieho života. Mess Leithery mu plne a vo všetkom dôveroval. Nedokázal odhadnúť, že táto osoba zhromažďovala zlo, nenávisť, chamtivosť a možno aj oveľa viac zlých kvalít. Keď ako každý týždeň Clubin prevážal cestujúcich a náklad zo susednej pevniny, nikto nevedel aký si prichystal ďábelský plán. V čase keď prepľúvali okolo veľmi nebezpečného miesta nastala hmla. A on to použil. On narazil na skaly a nechal cestujúcich spolu s posádkou, aby sa zachránili. Ako správny kapitán chcel zomrieť s loďou. Myslel si, že vezme peniaze, ktoré ukradol, skrýva sa v skalách a potom utiekol. Osud je však nevyspytateľný. Všetko ho protirečilo a zlo bolo potrestané. Napokon sa utopil, niečo ho stiahlo pod povrch. Niečo, čo sa dozvieme neskôr, je chobotnica. Medzitým sa o všetkom dozvedel vlastník Durand. Bol na pokraji kolapsu. Jeho život stratil zmysel. Dozvedel sa, že vrak má neporušený motor, ktorý by ho dal postaviť novú parník, ale bolo jasné, že jeho sily by nestačili na jeho záchranu. Dérucheta, keď videla ako strýko chradne pred jej očami, zasľúbil sa mužovi, ktorý by neporušený motor vytiahol a priviezol na pevninu. Gilliant, ktorý by pre svoju lásku urobil všetko, sa pre tento čin odhodlal. On zápasil s nerozbitným prvkom a tiež vyhral. Lenže ako to už býva v skutočnosti, drámach a nešťastných príbehoch lásky neskončil život Gillienta očakávaným „heppiendem.“ Pretože Déruchetta milovala Ebenezera, duchovného patriaceho k anglickej cirkvi, nemohla lásku mladému hrdinovi opätovať. Ten v momente keď to zistil sa zachoval prinajmenšom chválihodné. Podľa sľubu si mala Déruchetta Gillienta vziať, lenže ten aj napriek svojej silný a horúce cit nemohol zabrániť ich vášnivej láske. Napriek všetkému to bola jeho rada, aby si ich vzal. To bolo nepochopiteľné, ale s nadšením to privítali. Oni sa vzali a možno žili šťastný život. Ale skutočný hrdina nežije. Mal pevné puto s morom a to tiež neroztrhli – zostal v jeho hlbinách navždy. Takže celý tento príbeh končí.
Keď všetkých zhrnieme a pozrieme sa na celú knihu, uvedomíme si, že sa autor nezmieňuje len o konkrétnych ľuďoch a ich poviedkach, ale predovšetkým nám približuje život pracujúcich ľudí – robotníkov mora, ktorí od rána do večera deň čo deň opravujú lode, lámu kamene, Prinášajú záznamy alebo robia inú prospešnú prácu a padajú večer. V tomto celku nachádzame ústrednú myšlienku celého diela, a to je oslava ľudskej práce, zápasu ľudského rozumu so silnými prírodnými živlami, v ktorom víťazí človek – robotník nad živlom. Príkladom toho je Gilliant, ktorý sám víťazí nad neskrotným morom, ale v zapätí podlieha nenaplnenému milostnému citu.
Najviac ma, ako už som sa zmienila, zaujalo umenia s ktorým Hugo opisoval všetko neživé, ale hlavne s akou bravúrou charakterizoval postavy. A práve preto sa pokúsim priblížiť jednu z týchto postáv.
Clubin
Tento človek sa zo začiatku zdá byť nezmluvným, poctivým, námorníkom vzácnych schopností, obratným, svedomitým, starostlivým, skúseným a odvážnym. Ale neskôr čítame o jeho skutočných vlastnostiach, ktoré odhaľujú všetko. Z tohto takmer dokonalého človeka sa stáva stelesnené zlo – netvor, ktorý nemiluje, neváži si ničoho a nikoho, klamár schovávajúce sa za maskou plnú cnosti. Celý jeho život, koža dobrého človeka, skryl srdce zlých. Stále sa musel správať správne, aj keď bol na ceste. Smútok v nej pršalo, jeden deň ako pustá sopka, explodovala. Ale ako Boží mlyny sa hovorí, že sú pomalé, ale isté. Tentoraz sa usadili. Tam bolo dvojité pokrytectvo v hlbinách mora. Na dne priepasti sa zrazili dve bytosti, ktorých životy neustále čakali a skrývali; Jeden z nich, zviera, vyrazil iného, ktorý mal dušu. Strašná spravodlivosť.
Príslovie:
Ak kohút skáče v nezvyčajnom čase, ryba zlyhá.
Ak bude slnko v oblakoch, bude zajtra hustá hmla.
Prirovnanie:
Stávka oceánu je ako štrajk lví nohy.
V niektorých miestach vrstva kónických škrupín pokryla skalu ako vyrážku na malomocenstvo.
—————————————————————————
◆ Stiahnuť prácu v PDF ◆ ◆ Upozorniť na chybu ◆
—————————————————————————