ZŠ Žlkovce 250, Žlkovce

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, čo mám povedať o ZŠ Žlkovce, Žlkovce… Moje dieťa tam chodí už nejaký ten rok a človek si tak rôzne veci všíma, porovnáva, aj keď viem, že každá škola má svoje. Na jednej strane sa mi dosť páči tá komunitná atmosféra, čo v dedinskej škole býva. Všetci sa nejako poznajú, nie je to taká tá obrovská anonymná masa ako v meste. Mám pocit, že niektorí učitelia sú naozaj srdciari a venujú sa deťom aj nad rámec povinností, vidím, ako sa snažia vymýšľať rôzne aktivity a je tam cítiť takú tú osobnú starostlivosť. To je určite veľké plus, lebo to dnes už nie je všade samozrejmosť. Čo sa týka priestorov, viem, že sa tam postupne niečo robí, čo je super. Nové okná tu, tam nejaká vylepšená trieda. Ale zase, nie je to tak, že by to bol nejaký hypermoderný komplex s bazénom a laboratóriami, ale to sa ani nečaká. Dvor a ihrisko sú fajn, aj keď by sa možno dalo popremýšľať nad nejakým ďalším využitím pre deti, lebo po vyučovaní tam dosť často zívajú prázdnotou. Ale zas, mám pocit, že aj keď sa niektorí fakt snažia, tak celkovo je tam taká tá „stará škola“ v prístupe, čo sa týka vyučovania. Niekedy mám dojem, že sa až príliš bazíruje na bifľovaní naspamäť a menej na tom, aby deti naozaj chápali, prečo sa niečo učia, alebo ako to využijú v živote. To potom vedie k tomu, že polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo ich to nebaví a nevidia v tom zmysel. A naopak, tí šikovnejší sa občas nudia tiež, lebo sa ide podľa priemeru, a nemajú priestor na to, aby sa rozvíjali viac do hĺbky. A keď má niekto s niečím problém, mám pocit, že sa mu nedostane vždy takej pomoci, akú by potreboval, aby to pochopil a dohnal. Niekedy mi to príde dosť drsné, lebo dieťa sa potom cíti demotivované a stratí záujem. Komunikácia s rodičmi je taká všelijaká. S niektorými učiteľmi sa dá super dohodnúť a sú otvorení, s inými je to už horšie a človek má pocit, že len dostáva príkazy alebo oznámenia, ale nie je tam priestor na nejakú diskusiu alebo vypočutie názoru. To je niekedy dosť frustrujúce, keď mám pocit, že sa snažím niečo riešiť a narazím na múr. Alebo potom mám zas taký vnútorný pocit, že ak sa ozvem, aby som sa náhodou nedotkla niekoho a potom to moje dieťa nepocíti na známkach. Viem, že to znie bláznivo, ale je to taký môj strach, čo tam občas mám. Celkovo je to taký mix. Na jednej strane je tam ten rodinný prístup, čo je v dedine super a oceňujem to. Ale na druhej strane by som si veľmi priala, aby tam bolo viac inovácií vo výučbe, aby sa deti viac zapájali, viac premýšľali a nie len memorovali. A aby aj tí, čo sa trápia, ale aj tí, čo sú nadpriemerní, dostali to, čo potrebujú. Je to škola ako každá iná, s jej plusmi a mínusmi, a myslím, že sa stále snažia, ale vždy je čo zlepšovať, no nie?

   Pridať reakciu