Meno: Základná škola
Adresa: Žalobín 36, Žalobín, 09403
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://skolazalobin.edupage.org/
Poskytuje základné vzdelávanie zamerané na rozvoj kľúčových kompetencií a celistvej osobnosti žiakov. Školský vzdelávací program je postavený na štátnom kurikule, dopĺňanom o prvky rozvíjajúce digitálne zručnosti a environmentálne povedomie. Vyučovací proces zahŕňa kombináciu frontálnej výučby, individuálnych úloh a projektového vyučovania, s dôrazom na aktívnu účasť žiakov. Cieľom je vytvoriť podnetné a bezpečné prostredie, ktoré podporuje kritické myslenie a spoluprácu. Individuálny prístup je uplatňovaný s ohľadom na potreby a tempo každého dieťaťa. Okrem povinného vyučovania sú žiakom ponúkané krúžky zamerané na šport, umenie a prírodovedu, ako aj príležitostné exkurzie a kultúrne podujatia, ktoré rozširujú ich obzory. Vybavenie školy Základná škola Žalobín 36 zahŕňa štandardné učebne, počítačovú miestnosť a telocvičňu. K dispozícii je tiež školský dvor. Škola nie je plne organizovaná, zabezpečuje vzdelávanie pre žiakov prvého stupňa základnej školy, teda ročníky 1. až 4. Je organizačne spojená s materskou školou, čím vytvára komplexné výchovno-vzdelávacie zariadenie pre deti od predškolského veku.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710064594
- Eduid: 100014097
- Orientačný počet žiakov: 32
- Školu nájdete v meste alebo obci Žalobín, okres/obvod Vranov nad Topľou, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď sa zamyslím nad ZŠ v Žalobíne, vždy mi ako prvé napadne taká tá domáca atmosféra, čo tam panovala. Jasné, nebola to žiadna obrovská moderná škola s bazénom a neviem čím všetkým, to by som klamala. Ale zase, mne osobne sa zdalo, že je to iné, také útulnejšie. Mala som pocit, že tam každý každého pozná, čo je na jednej strane fajn, lebo sa človek necíti stratený v dave. Keď sme niečo potrebovali, alebo keď som mala s niečím problém, tak mi prišlo, že sa k nám prístupovalo skôr individuálne, než ako k jednému z tridsiatich v triede, a to mi celkom vyhovovalo, lebo keď som niečo nechápala, nebála som sa opýtať. Ale zase, niekedy sa mi zdalo, že tá menšia škola má aj svoje muchy. Občas to s tým učením bolo také… staromódnejšie, poviem to tak. Pripadalo mi, že sa viac išlo na memorovanie vecí a na také to hlavne buď ticho a píš si, než aby sme sa reálne nad niečím zamýšľali alebo o veciach diskutovali. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zase nie, lebo dospelí tam určite chodili s nejakým plánom. Ale občas som mala pocit, že polovica triedy sa jednoducho nudila a čakala na zvonenie, lebo tam chýbala taká tá iskra, čo by nás donútila sa zapojiť a naozaj sa tešiť na niektoré hodiny. Na druhej strane, čo sa týka takých tých mimoškolských aktivít, tak tam sa občas dalo nájsť niečo zaujímavé. Pamätám si, že sme mali nejaké športové krúžky, občas sa išlo na nejaký výletík, alebo sa niečo pripravovalo na Vianoce či Deň matiek. Bolo to milé, také komunitné, a človek mal pocit, že patrí do nejakej väčšej rodiny. Čo sa týka samotnej budovy, tak je vidieť, že už má nejaké roky za sebou, ale zas tam bolo väčšinou čisto a dospelí sa snažili to udržiavať v poriadku. Niekedy sa mi len zdalo, že by to chcelo viac takých tých moderných vychytávok, čo majú v meste, aby sa deti necítili, že sú pozadu, ale to je asi len moje želanie. Myslím, že sa tam dospelí snažia, aj keď niekedy mám pocit, že by to chcelo viac odvahy ísť s dobou, aby to deti viac bavilo. Ale to je asi všade, nie len u nás. Aspoň tam bol pokoj.