ZŠ Vyšný Žipov 220, Vyšný Žipov

⭐ Vložené recenzie

1. Ako mama (alebo teda akože by som bola mama, čo tam chodí so svojím dieťaťom) si o ZŠ vo Vyšnom Žipove myslím všeličo, lebo človek predsa len sleduje, čo sa deje. Celkovo mám pocit, že škola sa fakt snaží a nie je to len taká nejaká zapadnutá diera. Všimla som si, že s obcou si asi celkom dobre rozumejú, lebo vidím, že sa tam stále niečo deje, nejaké projekty a akcie, človek má pocit, že škola žije a nie je to len o nudnom sedení v lavici. Tie triedy vyzerajú fakt super, nie je to len taká nudná biela krabica, ale všade sú plagáty, výkresy, proste je to také útulné a farebné. Aj celkovo je tam vždy čisto, nemusím sa báť, že sa dieťa niekde zašpiní alebo že bude v špinavom prostredí. A čo je dôležité, majú tam aj moderné veci ako počítače a interaktívne tabule, čo je super, lebo dnešné deti sú na to zvyknuté a učenie by malo ísť s dobou. Mám radosť aj z toho, že máme dosť učebníc, nemusia si deti požičiavať alebo sa o ne biť. A aj telocvičňa je super, plus to ihrisko vonku, takže sa môžu vybehať a nie sú len zavreté vnútri, čo je pre zdravý vývoj fakt dôležité. Učitelia sa tuším aj dosť vzdelávajú, lebo vidím, že sem-tam chodia na nejaké školenia. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažia sa deťom priniesť niečo nové a zaujímavé. Čo sa týka šikovných detí, mám pocit, že ich celkom podporujú, lebo som počula o dobrých výsledkoch v súťažiach. To je pre deti super motivácia, keď vidia, že sa ich snaha ocení. Občas vidím, že robia aj také projektové veci, kde si deti musia samy niečo nájsť a urobiť, to je podľa mňa lepšie, ako len počúvať a zapisovať si. Ale zas na druhej strane, mám taký pocit, že niektorí učitelia tie moderné veci ako interaktívne tabule až tak nevyužívajú. Akože, majú ju tam, ale je tam zapnutý len nejaký nudný text a je to ako keby tam ani nebola. Potom sa polovica triedy nudí a čaká na zvonenie, lebo je to fakt len také suché učenie. Čo ma trochu mrzí, je, že sa mi zdá, že na čítanie tam asi nekladú až taký veľký dôraz. Keď vidím, ako niektoré deti bojujú s dlhším textom, mám pocit, že by to chcelo viac takého, že sa budú nútené čítať a rozmýšľať nad tým, čo čítali. A aj s tým rozprávaním to nie je vždy ružové, niekedy sa mi zdá, že sa deti dosť hanbia alebo nevedia vyjadriť svoj názor. Možno by sa dalo viac pracovať na tom, aby sa nebáli povedať, čo si myslia. Tiež si myslím, že by to chcelo viac takého, kde si deti samy musia myslieť a rozmýšľať, a nie len opakovať, čo im učiteľ povie. Aby sa učili naozaj veci chápať a premýšľať kriticky, a nie len bifľovať. S deťmi, ktoré majú nejaké špeciálne potreby, nemám osobnú skúsenosť, ale zdá sa mi, že tam na to nie je až taký systematický prístup, ako by asi mal byť. Ale to je len môj dojem, nemám s tým detailné informácie. A ešte by som privítala viac otvorených hodín alebo takých možností, kedy sa môžeme my rodičia prísť pozrieť priamo na vyučovanie. Takto si len domýšľam, ako to tam v praxi funguje.

   Pridať reakciu