ZŠ Važecká 11, Prešov

⭐ Vložené recenzie

1. Tak teda, keďže som si sama prešla tým hľadaním tej správnej školy pre moju malú, mám pocit, že sa môžem podeliť o nejaké tie skúsenosti a pocity, ktoré som si so ZŠ Važecká v Prešove odniesla. Keď sme sa rozhodovali, dosť som sa pozerala, čo ľudia hovoria, a aj som si trošku naštudovala, čo sa dalo nájsť, lebo predsa len, je to veľké rozhodnutie. Moja prvá myšlienka bola, že je to taká tá klasická, väčšia škola, kde sa už vystriedalo fakt veľa generácií. Na jednu stranu mi to prišlo fajn, lebo s takou históriou by človek čakal nejakú stabilitu a skúsenosti, ale na druhú stranu som sa trochu obávala, či sa tam moja dcéra nestratí v dave. Niektoré triedy mi prišli dosť plné, čo som si všimla aj keď sme boli na dni otvorených dverí, a človek si hneď hovorí, ako sa tam učiteľ stihne venovať každému, keď ich je tam pomaly tridsať. Zdá sa mi, že prístup je tam väčšinou taký, že sa ide podľa plánu a kto nestíha, ten má proste smolu, alebo to musí doháňať doma. Nebolo to tak, že by som videla, že by sa nejak extra snažili, aby sa nikto nenudil alebo nezaspal, skôr mi prišlo, že polovica triedy sa len tak tvárila, že počúva a čakala na zvonenie. Ale na druhej strane, zase sa mi páčilo, že pre šikovnejšie deti tam občas bolo niečo navyše, nejaké súťaže alebo projekty, to je zase fajn. Čo sa týka učiteľov, mám taký zmiešaný pocit. Niektorí sú naozaj úžasní, vidno, že ich práca baví a deti ich majú radi. Sú to takí tí, ktorí fakt žijú školou a vedia deti nadchnúť. Potom sú ale aj takí, pri ktorých mi prišlo, že si len tak odrobia svoje, a to je teda dosť cítiť. Komunikácia s rodičmi by mohla byť určite lepšia. Niekedy som mala pocit, že kým sa k niečomu dopracujem alebo dostanem relevantnú informáciu, musím sa riadne vynasnažiť. Viackrát som si všimla, že sa informácie dostali ku mne neskoro, alebo len tak polovičné, a to je dosť frustrujúce, keď chcete vedieť, čo sa deje s vašim dieťaťom. Areál školy je taký všelijaký, niektoré časti sú pekné a zrekonštruované, napríklad taká tá nová telocvičňa alebo nejaké triedy. Ale potom sú aj staršie časti, kde by to už chcelo nejakú ruku remeselníka, tam sa človek vráti do minulosti. Našťastie, vonku majú fajn ihrisko, kde sa deti môžu vyblázniť, to je veľké plus. Pre mňa bolo dôležité aj to, čo deti jedia, a tu musím povedať, že školská jedáleň je taká klasika, niekedy to je celkom fajn, inokedy zase moja dcéra príde domov s tým, že sa skoro ničoho ani nedotkla. S týmto ale asi bojuje väčšina škôl. Celkovo mám pocit, že je to taká škola, ktorá má svoje svetlé aj tmavé stránky. Je to naozaj o tom, na akých učiteľov natrafíte a aké dieťa máte. Niekomu ten systém presne sadne, niekomu sa tam možno nebude až tak páčiť. My sme si zvykli, ale určite to nebolo bez výhrad a takých tých občasných malých starostí, ktoré patria k životu v takejto inštitúcii.

   Pridať reakciu