ZŠ V. Javorku 32, Žilina

⭐ Vložené recenzie

1. No tak, keď som sa rozhodovala, kam mi pôjde malá do školy, fakt som dosť zvažovala. A ZŠ V. Javorku v Žiline bola jedna z tých, čo sme mali v užšom výbere. Prehrabala som sa, čo sa dalo, všelijaké diskusie, recenzie, dokonca som si pozrela aj tie oficiálne správy, čo sú na nete, aby som si spravila nejaký obraz, vieš. Mám taký pocit, že táto škola je fakt taká dvojaká. Na jednej strane som počula o super učiteľoch, takých tých, čo to robia fakt od srdca a je vidno, že ich to baví. Že vymýšľajú veci, nehrajú sa len na to, že si odbijú hodinu. A že nebolo to tak, že by deťom len púšťali filmy, aby zabili čas, ale že sa snažili, aby ich to chytilo a niečo sa naučili. To je fakt na nezaplatenie, keď máš šťastie na takého pedagóga. A aj tie akcie, čo organizujú – výlety, divadielka, všelijaké projekty – to je super, lebo to deti potrebuje, aby sa nielen bifľovali, ale aj zažili niečo iné. Videla som aj fotky z takých akcií a vyzeralo to fakt živo, deti sa smiali od ucha k uchu. No ale potom zasa, na druhej strane som narazila aj na veci, ktoré ma trošku zamrzeli. Hlavne tá komunikácia s rodičmi, to je občas fakt peklo, lebo sa človek nedozvie, čo potrebuje, alebo až na poslednú chvíľu. Mám pocit, že je to tam také nejednotné, že záleží, na koho natrafíš. Niektorí učitelia sú ochotní a píšu, informujú, ale iní… no, tam sa treba dosť pýtať a vyťahovať informácie pomaly páčidlom. A čo sa týka atmosféry v triedach, tak to je tiež dosť o šťastí. Jedna kamoška mi hovorila, že u nich v triede je občas celkom divočina, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo niektorých to proste nezaujalo, alebo tam bol taký chaos, že sa nedalo sústrediť. A to je potom jasné, že sa mi nechce tam malú dávať, keď si predstavím, že by mala byť v takej triede. A aj to zázemie… Jasné, majú fajn telocvičňu a nejaké ihrisko, ale je to proste staršia škola a na niektorých veciach je to vidieť. Nemyslím, že by to bolo vyslovene zanedbané, ale proste to už nie je to najmodernejšie, občas by to fakt chcelo taký svieži vietor do niektorých kútov. A celkovo, keďže je to dosť veľká škola, niekedy mám pocit, že sa ten osobný prístup tak trochu vytráca. Že tam to dieťa nie je až tak individuálne vnímané, ale skôr ako jedno z mnohých. Čo je škoda, lebo každý drobec potrebuje, aby ho tam videli a vnímali. Takže za mňa, je to také so zmiešanými pocitmi, fakt neviem, či by som tam bola celkom šťastná.

   Pridať reakciu