ZŠ Tomášikova 31, Košice-Sever

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som si povedala, že sa s vami podelím o moje pocity a skúsenosti zo ZŠ Tomášikova v Košiciach-Sever. Keď som pred rokmi rozmýšľala, kam dám dcéru na základku, táto škola bola jedna z možností, a tak sme sa rozhodli, že to skúsime. A viem povedať, že to boli roky plné rôznych zážitkov, niečo bolo fakt super, niečo zase, no, trochu trápenie. Čo mi hneď udrie do očí a je fakt vidieť, že je to ich silná stránka, je ten šport. Ak máte dieťa, ktoré žije pohybom, či už hokej, futbal alebo iné veci, tam sa naozaj nájde. Majú na to veľmi dobré podmienky a je vidieť, že sa tomu venujú poriadne, decká sa tešili na tréningy a rôzne súťaže. To je fakt na jednotku a mám pocit, že to dcéru veľmi posúvalo nielen fyzicky, ale aj čo sa týka disciplíny. Okrem športu, čo je jasné, že je tam silné, tak som si všimla aj rôzne iné aktivity, občas nejaký ten projekt, niekedy sa fakt snažili priniesť niečo nové a spestriť tú výučbu, aby to nebolo len sedenie v lavici. Zdá sa mi, že v niektorých triedach sa naozaj snažili robiť veci kreatívne a decká to bavilo, keď ich učenie chytilo. A musím povedať, že sa tam nájde aj pár úžasných učiteľov, takých, čo sú srdciari a naozaj ich to baví. Pri nich som mala pocit, že sa dcéra naučila najviac, vedeli ju vtiahnuť do témy a nebolo to len také bifľovanie. Ale zase na druhej strane, celkovo mi tam chýbal taký ten moderný nádych. Niektoré triedy pôsobili fakt, že tam zastal čas, staré lavice, niekedy dosť ošumelé steny. Je mi jasné, že to nie je len o nábytku, ale predsa len, príjemnejšie prostredie dokáže ovplyvniť aj náladu detí. Záchody boli občas taká kapitola sama o sebe, čo je vždy pre rodiča trochu nepríjemné. Čo sa týka samotnej výučby, okrem tých super výnimiek, mi občas prišlo, že sa tam išlo dosť po starom. Vieš, také to, že sa len diktovalo a prepisovalo z tabule, polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Niekedy som mala pocit, že sa až moc tlačilo na pamäť a menej na to, aby decká veciam naozaj rozumeli a vedeli si ich spojiť s reálnym životom. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale zase, ani neboli všetci učitelia takí, že by vedeli zapáliť tú iskru v očiach. Komunikácia s rodičmi bola tiež taká, že niekedy to šlo hladko, inokedy som mala pocit, že sa musím dosť doprosovať informácií. Celková atmosféra bola taká niekde v strede, ani vyslovene zlá, ale ani taká, že by som mala pocit, že tam dcéra chodí vyslovene s radosťou každý jeden deň. Niekedy som sa bála, či to bude stačiť na prechod na strednú, lebo som počula od iných rodičov, že mali potom deti trochu problém sa adaptovať na náročnejšie tempo, ale to je zas skôr taká moja obava, osobnú skúsenosť s tým ešte nemám.

   Pridať reakciu