ZŠ Tatranská Lomnica 14123, Vysoké Tatry

⭐ Vložené recenzie

1. Už dlhšie sa tak zamýšľam nad tým, aká je naša základka tu vo Vysokých Tatrách, konkrétne v Tatranskej Lomnici. Vieš, keď sa rozprávam s kamoškami, každá má iné skúsenosti a názory, ale ja sa snažím pozerať na veci tak nejako komplexnejšie. Pre mňa osobne, a myslím, že aj pre mnohých iných rodičov, je obrovské plus, že tá škola je taká malá a útulná. Nie je to žiadny obrovský kolos, kde by si dieťa prišlo ako jeden z davu. Práve naopak, zdá sa mi, že každý každého pozná, čo je super. Mám pocit, že učitelia sa vážne snažia venovať deckám individuálne, keď vidia, že niekto potrebuje viac pomoci alebo naopak, že sa nudí a chce viac výziev. To je niečo, čo vo veľkých mestských školách podľa mňa chýba. A tá lokalita! Niekedy mi príde, že to samotné prostredie robí s deťmi zázraky. Žiadny mestský ruch, skôr pokoj, čerstvý vzduch a príroda za každým rohom, čo určite pomáha aj na psychiku, keď sú deti v škole. Je to také komunitné, všetci držíme spolu, keď sa niečo deje, či už ide o školské akcie alebo nejaké problémy. Cítim, že to vytvára takú fajn, rodinnú atmosféru. Ale vieš, ako to už býva, nič nie je len ružové. Sú veci, čo ma občas trochu mrzia, alebo nad ktorými sa zamýšľam. Napríklad, mám pocit, že možnosti pre krúžky alebo nejaké extra aktivity sú tu možno trochu obmedzenejšie. Chápem, sme malá škola, takže je to asi logické, ale občas mi príde, že by sa dalo viac potiahnuť smerom k niečomu novému, čo by deti fakt chytilo a rozvíjalo ich talent v rôznych oblastiach. Niekedy mám pocit, že sa držíme pri zabehnutých veciach a chýba mi tam trochu viac dravosti a inovácií. Tiež som si všimla, že niekedy to vyučovanie môže byť tak trochu monotónne. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale občas som videla, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo ich to jednoducho nebavilo. Zdá sa mi, že niekedy by to chcelo viac takých moderných vecí, ktoré by deti vtiahli do deja, aby sa fakt niečo naučili a nielen memorovali. A čo sa týka komunikácie, niekedy mám pocit, že by sa dalo trochu viac pracovať na tom, aby informácie prúdili plynulejšie medzi školou a rodičmi. Občas som sa prichytila, že som niečo dôležité zistila až na poslednú chvíľu, čo je potom také nešťastné. Celkovo je to taká naša školská realita. Nie je to dokonalé, to asi žiadna škola, ale na druhej strane, má to svoje obrovské čaro a veci, pre ktoré ju mám rada. Je to proste naša škola, no.

   Pridať reakciu