Meno: Základná škola Štefana Senčíka
Adresa: Tekovská 17, Starý Tekov, 93526
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zsstarytekov.edupage.org/
Táto vzdelávacia inštitúcia kladie dôraz na rozvoj kľúčových kompetencií a osobnosti každého žiaka prostredníctvom aktívneho poznávania. Vyučovanie sa zameriava na rozvoj kritického myslenia, prácu s informáciami a posilňovanie informatickej gramotnosti. Súčasťou kurikula je rozšírená výučba cudzích jazykov, konkrétne angličtiny a nemčiny, už od tretieho ročníka. Žiaci Základnej školy Štefana Senčíka na Tekovskej 17 majú k dispozícii moderné odborné učebne pre informatiku, chémiu, fyziku, biológiu a jazyky, ako aj telocvičňu, školskú knižnicu a školský klub detí. Mimoškolské aktivity zahŕňajú širokú paletu krúžkov od športových, cez umelecké a jazykové, až po vedecké a programovacie, čím sa podporuje komplexný rozvoj detí. Škola sa snaží vytvárať tvorivé prostredie a podporuje účasť na rôznych národných a medzinárodných projektoch ako Erasmus+ a eTwinning. Dôraz sa kladie aj na rozvíjanie estetického cítenia a telesnej zdatnosti. Vzdelávací proces pokrýva kompletný rozsah primárneho vzdelávania (ISCED 1) a nižšieho sekundárneho vzdelávania (ISCED 2), čím je škola plne organizovanou základnou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 037864513
- Eduid: 100006174
- Orientačný počet žiakov: 202
- Školu nájdete v meste alebo obci Starý Tekov, okres/obvod Levice, Nitranský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No tak, ak mám byť úprimná, keď som rozmýšľala nad školou pre moju malú, celkom ma potrápilo, čo si vybrať, a samozrejme, ZŠ Štefana Senčíka na Tekovskej mi hneď napadla. Je to taká tá naša „domáca“ škola a človek o nej počuje kadečo. Mám pocit, že je to taký typický príklad, kde sa stretáva minulosť s prítomnosťou a nie vždy to ide ruka v ruke. Čo ma hneď zaujalo, je taká tá rodinná atmosféra, veď predsa len, je to menšia škola v dedinke. Zdá sa mi, že si tam deti navzájom poznajú a nie sú len čísla v obrovskej mase, ako to niekedy býva vo väčších mestských školách. A to je podľa mňa fakt super, lebo dieťa sa necíti stratené. Počula som, že učitelia sa snažia vymýšľať rôzne akcie, nielen sedenie v laviciach, ale aj nejaké výlety alebo projekty, čo je fajn, že deti dostanú aj niečo navyše. Niektorí z nich sú naozaj srdciari a vidieť, že ich práca baví, to je cítiť z toho, ako s deťmi pracujú. A poviem vám, že jedáleň tam vraj varí fakt dobre, čo je dosť dôležité, lebo ak dieťaťu chutí, má aj lepšiu náladu. Na druhej strane, mám niekedy taký pocit, že škola trošku ustrnula v čase. Že sa tam ešte stále učí tak, ako za našich čias – učiteľ pred tabuľou a my len počúvame. Niekedy mi príde, že aj keď učitelia chcú, tak im chýba taká tá iskra alebo možno možnosti, aby deti naozaj vtiahli do učenia. Potom to vyzerá tak, že polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, kým tí šikovnejší už dávno vedia, čo majú robiť. Taká tá individualizácia, aby si každý našiel to svoje, mi tam asi trošku chýba. S týmto síce nemám osobnú skúsenosť, ale z počutia mám dojem, že sa idú v jednom tempe a kto nestíha, ten sa musí sám potrápiť. Tiež som počula, že vybavenie tried, mimo tých nedávno zrekonštruovaných častí, je skrátka staré. Žiadne super interaktívne tabule všade, skôr len to najnutnejšie, a to pre dnešné deti, čo sú zvyknuté na technológie, nemusí byť bohviečo. Takže zatiaľ to vyzerá na taký mix, kde si treba zvážiť, čo je pre dieťa najdôležitejšie. Rodinná atmosféra a snaha niektorých učiteľov sú super, ale zároveň tam visí otázka moderných prístupov a vybavenia.