
Meno: Základná škola
Adresa: Sobotište 317, Sobotište, 90605
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://sobotiste.edupage.org/
V obci Sobotište sa nachádza vzdelávacia inštitúcia, ktorá sa zameriava na rozvoj kľúčových kompetencií, tvorivosti a kritického myslenia u svojich žiakov. Pedagogický proces je postavený na školskom vzdelávacom programe „Učíme sa pre život“, ktorý podporuje zodpovedný prístup k učeniu a samostatnosť. Škola v rámci výučby integruje moderné vyučovacie metódy a využíva dostupné technológie, vrátane špecializovanej IT učebne. Okrem akademického vzdelávania ponúka Základná škola Sobotište 317 žiakom aj možnosti rozvoja ich záujmov prostredníctvom rôznorodých krúžkových aktivít, ktoré pokrývajú oblasti ako šport, umenie a technika. Dôraz sa kladie na individuálne potreby každého dieťaťa a podporu ich všestranného rozvoja. Súčasťou školskej infraštruktúry je okrem tried aj školská jedáleň a školský klub detí, ktorý zabezpečuje mimoškolskú starostlivosť. Škola aktívne spolupracuje s rodičmi a miestnou komunitou, čím vytvára podporné prostredie pre vzdelávanie. Základná škola Sobotište 317 je plnoorganizovanou školou, ktorá poskytuje vzdelávanie pre žiakov od prvého po deviaty ročník.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 037837079
- Eduid: 100002613
- Orientačný počet žiakov: 179
- Školu nájdete v meste alebo obci Sobotište, okres/obvod Senica, Trnavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Ahoj, chcela som sa podeliť s mojimi pocitmi zo ZŠ Sobotište. Vieš, keď človek hľadá školu pre svoje dieťa, alebo aj keď si spomína na tú svoju, vždy tam sú také zmiešané pocity. Ja som si dlho hovorila, ako to tam asi funguje. Na túto školu v Sobotišti som počula už všeličo, ale celkovo mám z nej taký… rodinný pocit. Nie je to nejaká obrovská moloch budova v meste, kde sa deti stratia v dave. Skôr mi to príde ako taká príjemná, menšia škola, kde sa, aspoň mám ten dojem, každý pozná. A to je podľa mňa fakt super, hlavne pre menšie deti. Nikto sa tam necíti stratený, a to, že „všetci všetkých poznajú“, má aj svoje výhody – človek má pocit, že na dieťa dohliadne viac očí. Čo sa mi naozaj páči, je, že sa snažia robiť všelijaké aktivity mimo bežného učenia. Nie je to len o tom, že deti prídu, odučia sa a idú domov. Zdá sa mi, že majú dosť krúžkov a sem-tam nejaké projekty alebo výlety, kde sa deti môžu vyblázniť a naučiť sa aj niečo iné, než len z učebníc. A to je presne to, čo podľa mňa deti potrebujú, aby sa necítili ako vo väzení. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr sa snažia aj takto obohatiť vyučovanie. Ale samozrejme, nie všetko je ružové. Občas mám pocit, že niektorí učitelia idú ešte podľa takých starých osvedčených metód. Vieš, len diktujú a chcú, aby si si všetko zapamätal a odpovedal presne, ako to je v knihe. A moja dcéra mi potom hovorí, že polovica triedy sa vtedy nudila a čakala, kedy už zazvoní. Pripadá mi to, že im chýba trochu viac takej tvorivosti, aby ich naučili aj rozmýšľať a nebáť sa povedať svoj názor, aj keď to nie je presne podľa šablóny. No, to je možno taká všeobecná bolesť školstva, nielen tam. A čo sa týka vybavenia, tiež to nie je úplne mestský štandard. Niektoré triedy už sú proste staršie, ale zas na druhej strane, videla som, že sa snažia to postupne zlepšovať, kde sa dá. Na internete som si pozerala, že už majú aj nejaké interaktívne tabule, čo je super, lebo to už nie je len o kriede a tabuli. Ale aj tak, viem si predstaviť, že by sa dalo investovať ešte do mnohých vecí, aby to bolo pre deti ešte modernejšie a príťažlivejšie. Celkovo je to taký mix – na jednej strane úžasná atmosféra a snaha, na druhej strane výzvy, ktoré asi trápia mnohé menšie školy na Slovensku. Je to proste také, aké to je, s dobrými aj tými menej dobrými vecami, ale vždy s pocitom, že je to hlavne o ľuďoch.