ZŠ Školské námestie 399, Rohožník

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som si povedala, že by bolo fajn napísať pár slov o škole na Školskom námestí v Rohožníku, lebo predsa len, je to dôležitá súčasť života našich detí. Mám tam dcéru už nejaký ten rok a tak mám už celkom prehľad, čo sa tam deje. Na začiatok musím povedať, že mám pocit, že škola sa fakt snaží. Všimla som si, že dosť investujú do takých tých moderných vecičiek, ako sú interaktívne tabule a podobne, a aj tie záchody už vyzerajú oveľa lepšie ako kedysi, to je super. Aj s obcou sa zdá, že pekne vychádzajú, cítim takú komunitnú atmosféru, čo je na dedine dôležité. Keď sa pozriem na výsledky, čo deti dosahujú v tých celoslovenských testoch, tak sa mi zdá, že ich celkom dobre pripravia. Moja dcéra síce občas frfle, ale výsledky má dobré, takže to asi funguje. A čo sa mi páči, je, že sa snažia do výučby zapojiť aj témy, ktoré sú pre život fakt dôležité – napríklad o životnom prostredí alebo finančnej gramotnosti, to je podľa mňa dôležitejšie ako bifľovanie sa nejakých dátumov. Ale nie je všetko len ružové, samozrejme. Niekedy mám pocit, že aj keď majú tie moderné pomôcky, nie vždy sa naplno využívajú. Občas dcéra príde domov s tým, že len sedeli a počúvali výklad alebo si prepisovali niečo z tabule, a polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Chápem, že nie každý deň môže byť extra zábava, ale zdá sa mi, že by sa dalo viac priestoru dať aj na diskusie alebo na to, aby deti mohli povedať svoj názor. Mám pocit, že často je to tak, že učiteľ rozpráva a deti len prijímajú informácie, a potom ich musia vedieť zopakovať. Chýba mi tam taká tá iskra, aby sa naozaj zamysleli a veci pochopili do hĺbky. Čo sa týka prvákov a tých menších, počula som od iných mamičiek, že niekedy je toho učiva a úloh na nich až príliš. Maličkí sa potom trápia, plačú nad úlohami a je to pre nich dosť veľký nápor. Moja dcéra už je väčšia, takže s týmto nemám osobnú skúsenosť, ale počúvam to celkom často. A ešte jedna vec, občas mi chýba taká lepšia spätná väzba. Chápem, že učitelia majú veľa detí, ale niekedy mám pocit, že ani dcéra nevie úplne presne, kde robí chyby a ako sa môže zlepšiť. Proste, celkovo mám zmiešané pocity. Na jednej strane vidím snahu, nové veci a deti sa zdá, že sa posúvajú, ale na druhej strane by sa mi páčilo, keby to bolo všetko živšie a menej také… frontálne, no proste aby deti neboli len pasívne.

   Pridať reakciu