Meno: Základná škola
Adresa: Školská 33, Smrdáky, 90603
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: –
Škola poskytuje vzdelávanie pre žiakov prvého aj druhého stupňa základnej školy, pričom sa zameriava na rozvoj komplexných vedomostí a zručností v súlade so Štátnym vzdelávacím programom. Pedagogický prístup kladie dôraz na rozvoj kritického myslenia, digitálnej gramotnosti a schopnosti riešiť problémy prostredníctvom projektového vyučovania a interaktívnych aktivít. Žiaci majú možnosť zapájať sa do rôznych moderných foriem výučby, ktoré podporujú aktívnu účasť na vyučovacom procese. V rámci rozšíreného vzdelávania ponúka Základná škola Školská 33 posilnenú výučbu cudzích jazykov, konkrétne anglického a nemeckého jazyka, a informatickej výchovy už od nižších ročníkov. K dispozícii sú moderné triedy vybavené interaktívnou technikou, špecializovaná počítačová učebňa, telocvičňa, školská knižnica a učebne pre prírodovedné predmety. Mimoškolské aktivity zahŕňajú širokú škálu krúžkov, ako sú športové, umelecké, prírodovedné a technické, ktoré umožňujú žiakom rozvíjať ich záujmy a talenty. Pre žiakov je zabezpečené stravovanie v školskej jedálni a možnosť navštevovať školský klub detí, ktorý poskytuje starostlivosť a program po vyučovaní. Táto inštitúcia je plne organizovanou základnou školou, ktorá poskytuje vzdelávanie pre žiakov prvého aj druhého stupňa.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710057342
- Eduid: 100002607
- Orientačný počet žiakov: 22
- Školu nájdete v meste alebo obci Smrdáky, okres/obvod Senica, Trnavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No, tak som sa rozhodla napísať pár riadkov o ZŠ Školskej v Smrdákoch, lebo mám pocit, že si to zaslúži. Chodila tam dcéra a ja mám taký zmiešaný pocit, vieš? Na jednej strane je to taká tá naša, lokálna škola, kde sa skoro každý pozná, čo je fajn. Cítila som takú tú komunitnú atmosféru, že sa tam deti celkom cítili bezpečne a že tam neboli len nejaké čísla, ale naozaj sa snažili pristupovať k nim individuálnejšie. Pamätám si, ako mi dcéra raz hovorila, že niektoré hodiny boli fakt super. Niektorí učitelia to vedia podať tak, že proste nechceš, aby zazvonilo. Vtedy som si hovorila, že tak to má byť! Že tam nie sú len nejaké „prednášky“, kde si odsedíš svoje, ale fakt sa tam riešia veci, premýšľa sa, diskutuje. Majú tam aj celkom dosť krúžkov, takže sa tam dieťa vie fakt vyžiť a nájsť si to svoje. Nie je to tak, že by len sedeli za lavicami celé dni, ale je tam aj dosť príležitostí na pohyb a rôzne záujmy. Ale potom sú zase tie dni, kedy mi dcéra prišla domov a mala pocit, že „zabitý čas“. Že niektoré hodiny boli proste peklo nuda. Polovica triedy si tam čarbala do zošitov alebo pozerala z okna a čakala na zvonenie. To ma mrzelo, lebo viem, že v dnešnej dobe sa to dá aj inak, zaujímavejšie. Niekedy som mala pocit, že sa tam ide skôr podľa nejakej starej príručky, než aby sa skúšalo niečo nové a prispôsobovalo sa to deťom. Zdá sa mi, že taká tá snaha o modernizáciu a nejaké nové prístupy je tam taká… pomalá. A tá budova, no, zaslúžila by si už poriadnu rekonštrukciu, aj keď viem, že to asi nie je len tak a že to súvisí s financiami. Niekedy mi príde, že by tam chcelo viac otvorenej komunikácie s rodičmi, že sa človek dozvie veci len tak náhodou, niekedy mi to pripadalo trochu chaotické. Alebo aj s tými domácimi úlohami, občas mi to prišlo dosť prehnané a potom som mala pocit, že sme sa polovicu večera len učili na úkor iných aktivít. Ale to je asi problém mnohých škôl. Celkovo mám ale taký pocit, že tá škola má svoje srdce a svojho ducha, aj keď by potrebovala trošku oprášiť a pridať na tempe v niektorých oblastiach, aby držala krok s dnešnými deťmi. Nie je to zlé, len to proste nie je dokonalé, ako asi nikde.