ZŠ Školská 10, Malá Ida

⭐ Vložené recenzie

1. Vieš, keď som rozmýšľala, kam dáme malú do školy, ZŠ Školská v Malej Ide bola tak nejako prirodzená voľba. Je blízko a počula som rôzne veci, aj dobré, aj tie horšie, ale povedala som si, že to risknem. A tak, po tých pár rokoch, čo tam moja dcérka chodí, si myslím, že už mám celkom slušný prehľad. Na začiatku som bola celkom nadšená. Prvé, čo ma upútalo, bola taká príjemná, skoro rodinná atmosféra. Vždy sa mi zdalo, že pani učiteľky z prvého stupňa sú naozaj milé a snažia sa deťom venovať. Moja malá ich mala dosť rada, čo je pre mňa vždy dobré znamenie. Páči sa mi aj to, že škola nie je obrovská, deti sa tak lepšie poznajú a nemám pocit, že by sa niekde strácali v dave. Vidím, že sa tam snažia organizovať aj rôzne akcie, či už nejaké tematické dni, alebo také tie klasické vystúpenia. To je vždy fajn, lebo sa deti zabavia a nie je to len o sedení v lavici. Počula som, že niektoré priestory zrekonštruovali, čo je super, lebo vieme, ako to v starších školách vyzerá. Dcéra si pochvaľovala napríklad novšiu telocvičňu, čo je pre ňu ako pre živé striebro dosť podstatné. Ale nie je všetko ružové, samozrejme. Niekedy mám pocit, že tie vyučovacie metódy sú také… no, staré. Moja dcéra mi občas hovorí, že sa v škole nudí, že sa len prepisuje z tabule alebo číta z učebnice. Mrzí ma, keď vidím, že ju to niekedy vôbec nebaví a že by si možno zaslúžila aj nejaký iný prístup. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale chcelo by to možno viac interakcie, takého ozajstného zapojenia detí. Myslím si, že niektorí učitelia by fakt potrebovali takú modernizačnú injekciu, aby deti vedeli zaujať aj niečím iným ako len klasickým výkladom. Potom sa to prejaví na tom, že polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie. Komunikácia s rodičmi je tiež taká… všelijaká. S niektorými pedagógmi je to super, viem sa dohodnúť, vedia mi poradiť. Ale potom sú aj takí, kde mám pocit, že sa mi snažia len odpinkať alebo je to celé taká suchá formalita. Človek by chcel vedieť viac o tom, ako sa dieťaťu darí, nie len suché známky. Občas som mala dojem, že sa k riešeniu niektorých vecí pristupuje dosť pomaly, alebo že sa to príliš zašumí pod koberec. S týmto nemám osobnú skúsenosť, ale viem od iných rodičov, že mali podobné pocity. Tiež ma občas trápi, že sa naozaj málo hovorí o tom, ako sa ďalej rozvíjať, ako motivovať tie deti, ktoré sú šikovnejšie, alebo naopak, ako pomôcť tým, ktorým to ide ťažšie. Je to proste taká slovenská klasika, zdá sa mi, že sa škola snaží, ale sú tam ešte rezervy.

   Pridať reakciu