Meno: Základná škola
Adresa: Sibírska 42, Prešov, 08001
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zssibirskapo.edupage.org/
Vzdelávací program tejto inštitúcie sa zameriava na rozvoj vedomostí a talentu žiakov od prvého ročníka základnej školy až po deviaty. Škola uplatňuje moderné pedagogické metódy s dôrazom na interaktívne a projektové vyučovanie, podporu kritického myslenia a kreativity. Už od prvého ročníka je integrovaná výučba anglického jazyka, pričom vo vyšších ročníkoch sa vybrané predmety vyučujú bilingválne metódou CLIL. Od piateho ročníka majú žiaci možnosť rozšíreného štúdia matematiky, zameraného na hlbšie porozumenie a prípravu na súťaže. Okrem angličtiny je voliteľná aj výučba nemeckého jazyka. Podstatnou súčasťou vzdelávania je tiež informatika, kde žiaci získavajú digitálne zručnosti v moderných počítačových učebniach, vrátane základov programovania a robotiky. Škola disponuje rozsiahlymi športovými areálmi a telocvičňami, čo umožňuje rozvoj telesnej zdatnosti a organizovanie rôznych športových krúžkov. K dispozícii sú aj záujmové krúžky zamerané na umenie, vedu, jazyky a ďalšie oblasti, podporujúce mimoškolské aktivity. Celkový prístup Základnej školy Sibírska 42 v Prešove sa snaží o výchovu pre život v neustále sa meniacom svete. Inštitúcia je plnoorganizovaná základná škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 037877224
- Eduid: 100012941
- Orientačný počet žiakov: 441
- Školu nájdete v meste alebo obci Prešov, okres/obvod Prešov, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď sa ma niekto opýta na ZŠ Sibírska v Prešove, mám z toho taký… no, proste mám pocit, že to tam bola taká horská dráha. Niekedy fakt super, inokedy dosť na zamyslenie. Moje dieťa tam chodilo celé roky a ja som mala možnosť sledovať, ako sa to tam vyvíja a čo sa deje. Čo sa mi naozaj páčilo, boli tie možnosti mimo vyučovania. Krúžkov mali na výber habadej, normálne si tam človek našiel niečo, čo ho bavilo. Či už to bol šport, nejaké umenie alebo niečo k technike, na krúžkoch sa fakt dalo vybúriť a niečo nové sa naučiť. A bolo vidno, že niektorí učitelia si na tom dali naozaj záležať, že to nebola len taká povinná jazda. Takisto aj školský dvor, či už to bolo ihrisko alebo nejaké oddychové zóny, vyzeral celkom fajn, upravený a moderný. To je určite plus, keď sa deti majú kde vyblázniť cez prestávky alebo po škole. Na druhej strane, čo sa týka samotného učenia, tam to už bolo také všelijaké. Niekedy som mala pocit, že niektorí učitelia sú naozaj srdcom pedagógovia. Vedia zaujať, vysvetlia veci tak, že to človek chápe a aj tie náročné predmety zrazu dávajú zmysel. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili. Ale potom boli aj takí, u ktorých som mala pocit, že už len čakajú na zvonenie. V takej triede sa potom polovica žiakov nudila a čakala na koniec hodiny, lebo to bolo fakt cítiť, že to učiteľa nebaví. Chýbal mi tam niekedy taký individuálnejší prístup, lebo aj keď moje dieťa nepatrilo medzi tie, čo by vyslovene zaostávali, občas som si všimla, že sa nikto príliš nezamýšľal nad tým, ako pomôcť tým, ktorým to nešlo, alebo naopak, ako posunúť dopredu tých šikovnejších. Komunikácia medzi školou a rodičmi bola tiež taká… no, nie vždy ideálna. Niekedy sa človek musel dosť pýtať a hľadať informácie, čo bolo občas dosť frustrujúce, keďže máš pocit, že by ti mali proaktívne dávať vedieť, čo sa deje. Ale zas, triedne učiteľky sa väčšinou snažili, aj keď mali plné ruky práce. Celkovo je to taká škola, kde sa nájde aj veľa pozitív, ale aj veci, na ktorých by sa dalo popracovať. Má svoje silné stránky, najmä čo sa týka mimoškolských aktivít, ale v tej hlavnej náplni – v učení – je to dosť kolísavé.