Meno: Základná škola
Adresa: Sadová 620, Senica, 90501
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zs3senica.edupage.org/
Škola poskytuje základné vzdelanie pre žiakov od prvého po deviaty ročník. Vyučovanie prebieha podľa platného štátneho vzdelávacieho programu, pričom sa kladie dôraz na rozvoj kľúčových kompetencií a individuálny prístup k žiakom. Okrem klasických metód sú v procese výučby integrované aj prvky projektového vyučovania a digitálnych technológií, najmä v predmetoch informatika a prírodné vedy. Škola podporuje čitateľskú gramotnosť a rozvoj kritického myslenia prostredníctvom rôznorodých aktivít. Výučba anglického jazyka začína v prvom ročníku. K dispozícii sú moderné učebne informatiky, školská knižnica a telocvičňa. Pre žiakov je zabezpečená školská jedáleň a možnosť navštevovať školský klub detí. Škola tiež poskytuje podporu prostredníctvom školského psychológa a špeciálneho pedagóga. Pravidelne sa organizuje krúžková činnosť zameraná na šport, umenie a rozvoj technických zručností, čo dopĺňa povinné vyučovanie. Sídli na adrese Sadová 620 a funguje pod názvom Základná škola Sadová 620. Základná škola Sadová 620 je plne organizovaná základná škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 031827705
- Eduid: 100002591
- Orientačný počet žiakov: 516
- Školu nájdete v meste alebo obci Senica, okres/obvod Senica, Trnavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, rozhodovanie o škole pre decko je teda riadna drina, niekedy mám pocit, že si z toho urobím vysokú školu, len aby som sa zorientovala. Čo sa týka ZŠ Sadová v Senici, mám z nej také zmiešané pocity, asi ako keď varíš guláš a zabudneš dať dosť papriky. Na internete sa človek dočíta všeličo, ale aj tak je najlepšie počuť skúsenosti z prvej ruky, prípadne si to skúsiť predstaviť cez optiku rodiča. Prvé, čo mi udrie do očí, je, že táto škola sa naozaj snaží byť v niektorých veciach moderná. Nie je to tak, že by tam len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie. Vnímam tam snahu o nejaké krúžky, športové aktivity, a to je super, lebo viem, že decká potrebujú aj vypustiť paru a robiť niečo, čo ich baví. Dokonca som počula, že aj jazykové veci sa tam celkom hýbu, čo je v dnešnej dobe na nezaplatenie. Celkovo je tam taká akoby rodinnejšia atmosféra, ako na niektorých iných, obrovských školách, kde sa človek cíti ako v mravenisku. Je to fajn, keď viem, že moje dieťa je v prostredí, kde sa naňho možno tak ľahšie nezabudne. Na druhej strane, občas mám pocit, že aj keď sa snažia, niektoré hodiny sú pre decká jednoducho nuda. Že sa tam polovica triedy nudí a čaká na zvonenie, lebo im príde, že sa len memorujú veci bez nejakého hlbšieho zmyslu. Niekedy mi to príde také staromódne, že sa proste ide podľa osnov a hotovo, bez snahy nejako to priblížiť tomu, čo decká naozaj zaujíma alebo na čo ich pripraviť do reálneho života. Viem, že to asi nie je len tu, ale aj tak ma to mrzí. Zdá sa mi, že tu je taký priestor, kde by sa dalo trochu viac „ukázať“ deckám, prečo sa to učia, a nie len „povedať im“, že sa to majú naučiť. A čo sa týka komunikácie, tak s týmto nemám nejakú osobnú zlú skúsenosť, ale občas som počula, že to tam trochu škrípe. Že by sa dalo lepšie prepojiť školu a rodičov, aby sme vedeli, čo sa deje, a prípadne aj my mohli nejak pomôcť alebo sa zapojiť. Ale zas, to je asi večný boj v každej škole, nie? Celkovo je to taký priemer, s občasnými svetlými bodmi, ale aj takými, kde by sa dalo popracovať. Nie je to žiadne peklo, ale ani žiadny zázrak.