ZŠ s VJM – Alapiskola Uzovská Panica 127, Uzovská Panica

⭐ Vložené recenzie

1. Ahojte! Takže, keď som sa rozhodovala, kam pošlem moje dieťa (alebo ak by som sama išla, hoci už mám po škole, ale viem si predstaviť, aké to je), celkom som sa tešila, že som našla niečo blízko. Konkrétne na túto školu v Uzovskej Panici som pozerala hlavne preto, že je s vyučovacím jazykom maďarským, a to pre nás bola dosť priorita, aby si dieťa udržalo aj materinský jazyk. Zároveň som chcela, aby vedelo aj po slovensky poriadne, a mám pocit, že tu sa to celkom dobre kombinuje. Keď som sa snažila zistiť nejaké informácie, dosť som sa bála, či to nebude nejaká prežitá škola, kde sa nič nové nedeje. Ale musím povedať, že priestory sú celkom v pohode. Vidno, že sa snažia udržiavať ju v dobrom stave, a čo sa týka vybavenia, je tam toho dosť, čo sa dá využiť. Napríklad počítače, interaktívne tabule, také tie moderné veci. Ale… tu je to také, že niekedy som mala pocit, že to tam proste je, ale nie vždy sa to naozaj naplno využívalo na hodinách. Že to skôr fungovalo tak po starom, aj keď technika bola k dispozícii. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale skôr mi chýbala taká tá iskra, že by sa učitelia hrali s tými možnosťami, ktoré majú. Mám pocit, že atmosféra v škole je taká… komornejšia. Keďže to nie je žiadna obrovská mestská škola, skôr taká rodinná, čo môže byť pre niekoho obrovské plus. Deti sa tam väčšinou poznajú, učitelia poznajú deti a často aj rodičov, čo ja osobne považujem za fajn, lebo sa človek necíti len ako číslo. Cítila som sa tam celkom v bezpečí a tak, že ak by sa niečo dialo, tak sa to rieši hneď a priamo. Ale na druhej strane, tá rodinná atmosféra niekedy znamenala, že sa možno niektoré veci tolerovali viac, alebo sa na ne proste pozeralo tak, že „veď sa poznáme“. A čo sa týka samotného učenia, v niektorých predmetoch to bolo super, vidno, že sa niektorí učitelia snažia a chcú decká naozaj naučiť a nadchnúť. Mali sme rôzne projekty, aj keď nie nejaké extrémne moderné, ale aspoň niečo. Ale potom boli aj také hodiny, kde som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Akoby tí učitelia nevedeli, ako to spraviť zaujímavé pre všetkých. A niekedy som mala pocit, že sa až tak individuálne nevenovali tým, čo potrebovali viac pomoci, alebo naopak, tým, čo sa nudili, lebo už všetko vedeli. Proste taký ten stred, kde sa ide podľa osnov, ale bez extra iskry. Čo sa týka krúžkov a mimoškolských aktivít, tak tu je to asi také, ako na menších školách. Nie je to žiadne obrovské množstvo, ale sem-tam sa niečo nájde. Vždy sa snažia nejaké vianočné besiedky, dni otvorených dverí alebo iné akcie robiť, čo je fajn, lebo to spája komunitu. V podstate, ak hľadáte niečo, kde si dieťa udrží maďarčinu a zároveň sa naučí aj po slovensky, v prostredí, kde sa pozná každý s každým, tak to môže byť celkom dobrá voľba. Treba však rátať s tým, že niekedy to bude taká klasika, bez nejakých „wow“ efektov vo vyučovaní. Ale to je asi všade niečo za niečo.

   Pridať reakciu