ZŠ s VJM – Alapiskola Školská ulica 301/12, Turňa nad Bodvou

⭐ Vložené recenzie

1. No, tak naša Alapiskola na Školskej ulici v Turni nad Bodvou… vieš, chodí mi tam dcéra už pár rokov a v princípe sme celkom spokojní. Taká rodinná atmosféra, to sa mi tam naozaj páči. Mám pocit, že učitelia sú tam celkovo fajn, takí, čo to robia so srdcom a naozaj sa snažia. Dcéra si tam našla kopec kamošiek a ide tam celkom rada, to je pre mňa asi najdôležitejšie. S maďarčinou, jej materinským jazykom, je tam na tom výborne, to mi naozaj imponuje, ako ju v tom podporujú a že je vidieť, že z hodín maďarčiny prichádza domov vždy plná zážitkov a nových vedomostí. Viem, že sa zúčastňujú aj rôznych súťaží a tam sa im darí, čo je super motivácia pre deti. Niekedy sa mi zdá, že sa naozaj snažia, aby tam deti neboli len tak do počtu, ale aby sa naozaj rozvíjali, aspoň v niektorých smeroch. Ale potom sú aj veci, ktoré mi robia vrásky. Vieš, napríklad so slovenčinou. Rozumiem, že je to škola s vyučovacím jazykom maďarským, ale mám pocit, že to, čo sa naučia v škole zo slovenčiny, je niekedy dosť málo. Doma sa s ňou snažím rozprávať čo najviac po slovensky, ale v škole to asi nie je vždy tak intenzívne. Trošku sa obávam, ako sa jej bude dariť na strednej, ak sa nebude cítiť v slovenčine istejšie. A potom tie hodiny… dcéra mi dosť často hovorí, že niektoré hodiny sú fakt nuda. Že len sedia, učiteľ rozpráva a oni si píšu. Mám pocit, že polovica triedy sa vtedy už len nudí a čaká na zvonenie. Chcelo by to viac, aby sa zapojili, aby robili veci, nie len počúvali. Dneska už sú aj tie moderné technológie všade, ale tu sa mi zdá, že ešte trochu zaostávajú. Počítače sú tam asi len na informatiku, nie ako bežná súčasť hodín, čo je škoda, lebo svet už ide dopredu a deti by sa mali učiť aj s tým. Občas mám pocit, že je tam ťažšie, aby si učitelia všimli každé dieťa individuálne. Keď niekto potrebuje viac pomoci, alebo je naopak veľmi šikovný a potrebuje viac podnetov, tak sa mi zdá, že to nie je vždy úplne podchytené. To mi trochu vadí, lebo každé dieťa je iné, však? Človek by chcel, aby sa tam rozvíjalo podľa svojich možností. Komunikácia s rodičmi by tiež mohla byť lepšia. Niekedy mám pocit, že informácie sa ku mne dostanú skôr náhodou alebo cez iných rodičov, než priamo zo školy. Chcelo by to asi viac otvorených dverí alebo takých príležitostí, aby sa človek mohol porozprávať s učiteľmi o tom, ako sa dieťaťu darí, a nielen riešiť problémy, keď už nastanú. Ale tak, celkovo, pre dcérku je to škola, kde vyrastá, kde má kamarátov a kde sa učí vo svojom jazyku, čo je pre nás dôležité. Verím, že sa postupne zlepšujú aj v tých veciach, ktoré som spomínala.

   Pridať reakciu