Meno: Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským – Alapiskola
Adresa: Komenského 37, Tekovské Lužany, 93541
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zsvjmtekluzany.edupage.org/
Vzdelávacia inštitúcia poskytuje základné školské vzdelanie deťom v maďarskom vyučovacom jazyku, zabezpečujúc prístup k štátnemu vzdelávaciemu programu Slovenskej republiky s dôrazom na zachovanie a rozvoj maďarskej identity a kultúry. Škola sa zameriava na komplexný rozvoj žiakov, od prvého ročníka až po deviaty, pričom okrem štandardných predmetov ako matematika, prírodoveda, dejepis a geografia kladie osobitný dôraz na výučbu maďarského jazyka a literatúry, ako aj slovenského jazyka a literatúry pre rozvoj bilingválnych kompetencií. Pedagogický prístup je navrhnutý tak, aby podporoval kritické myslenie, samostatnosť a spoluprácu prostredníctvom rôznych didaktických metód a aktivít. Žiaci majú k dispozícii moderné triedy, odborné učebne pre informatiku, chémiu či fyziku, telocvičňu a školskú knižnicu, ktorá obohacuje ich vzdelávacie prostredie. Okrem povinnej výučby ponúka Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským – Alapiskola Komenského 37 rôznorodé krúžky a mimoškolské aktivity, ktoré dopĺňajú formálne vzdelávanie, podporujú talent a záujmy žiakov v oblasti športu, umenia a vedy. Škola aktívne spolupracuje s rodičmi a miestnou komunitou. Ide o plne organizovanú základnú školu.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Maďarský
- Kód: 037864246
- Eduid: 100006213
- Orientačný počet žiakov: 27
- Školu nájdete v meste alebo obci Tekovské Lužany, okres/obvod Levice, Nitranský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No, tak keď si spomínam na naše ZŠ s VJM – Alapiskola Komenského v Tekovských Lužanoch, mám také zmiešané pocity. Na jednej strane je to taká tá naša malá škola, kde sa v podstate každý s každým pozná, čo je pre mňa osobne super, lebo mám rada, keď sa človek necíti len ako číslo. Celá tá atmosféra je taká rodinnejšia, a to sa mi vždy páčilo, lebo tam som sa fakt cítila ako doma, niekedy možno až príliš. A pre nás, čo máme maďarčinu ako materinský jazyk, je to, samozrejme, obrovská výhoda, že sa môžeme učiť po maďarsky. Čo sa týka výučby, zdá sa mi, že niektorí učitelia to naozaj brali vážne a bolo vidieť, že ich to baví. Boli takí, čo nám vymýšľali rôzne projekty, niekedy sme aj chodili na exkurzie, alebo robili niečo tvorivé, čo nebolo len o sedení v lavici a počúvaní. To som si vážila, lebo to nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Lenže, potom tam boli aj také hodiny, kde som mala pocit, že sa mi zastavil čas. Niekedy to bolo strašne jednotvárne, len diktovanie a prepisovanie z tabule, a aj keď chápem, že to k tomu patrí, občas sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie. To je škoda, lebo potenciál tam bol, ale nie vždy sa využil. Tie priestory… no, tak nie je to žiadna supermoderná škola z katalógu, to je jasné. Je to staršia budova, aj vybavenie je niekde už dosť ošúchané, ale na druhej strane, vždy tam bolo čisto a útulne. Nebolo to nejaké luxusné prostredie, ale to nám vôbec nevadilo, skôr to k tej škole tak nejako patrí. Ale napríklad, občas som si hovorila, že by to chcelo viac takých moderných pomôcok, aby sme si veci vedeli lepšie predstaviť, alebo vyskúšať. Niekedy sa mi zdalo, že by sme to mohli posunúť dopredu, ale proste to tam tak fungovalo, ako to fungovalo už roky. Mám pocit, že škola sa snažila aj o nejaké krúžky alebo aktivity mimo vyučovania, čo bolo fajn. Bol tam výber a každý si myslím, že si vedel niečo nájsť, ak chcel. Nebolo to nič obrovské, ale pre takú menšiu školu to bolo celkom fajn. S komunikáciou, hlavne s rodičmi, mám pocit, že niekedy to trošku viazlo, ale to je asi problém viacerých škôl. Nehovorím, že to bolo zlé, ale dalo by sa to občas zlepšiť. Celkovo je to taká typická dedinská škola s oboma jazykmi, s jej plusmi a mínusmi, ale v srdci ju mám.