ZŠ s VJM – Alapiskola Hlavná 92, Veľké Kosihy

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, rozhodla som sa napísať pár riadkov o ZŠ s VJM – Alapiskola vo Veľkých Kosihoch, lebo mám pocit, že je dôležité, aby si ľudia vedeli predstaviť, do čoho idú, či už ako rodičia alebo budúci žiaci. Ja som tam strávila nejaký čas a mám na to také zmiešané pocity, ale snažím sa byť čo najobjektívnejšia, hoci viem, že v takýchto veciach je to vždy dosť subjektívne. Čo sa mi na škole páčilo, bolo určite to, že je to taká menšia, komunitná škola. Cítila som, že tam panuje taká rodinná atmosféra, a to je podľa mňa super. Všetci sa viac-menej poznáme, a to je v dnešnej dobe vzácne. Tým, že je to škola s vyučovacím jazykom maďarským, je to zase super pre tých, ktorí si chcú udržať jazyk a kultúru, čo je pre mňa osobne dosť dôležité. Nebolo to tak, že by som mala pocit, že sa tam len tak prekladá, ale naozaj sa snažia viesť vyučovanie v maďarčine a zároveň nám dávajú priestor aj na slovenčinu. Niektorí učitelia boli naozaj skvelí, mali taký zápal pre vec, že som mala pocit, že nás naozaj niečo naučili a aj nás to bavilo. Nebolo to len také odrapkávanie učiva. Vedeli nás zaujať, aj keď som niekedy nechápala, ako to dokázali. Na druhej strane, čo sa týka takých tých „materiálnych“ vecí, tam už to bolo trošku slabšie. Budova je staršia, a to sa nedá zakryť. Niekedy som mala pocit, že by to chcelo poriadnu rekonštrukciu, hlavne v niektorých triedach. Čo sa týka výučby, niekedy to bolo dosť tradičné. Myslím tým, že sa dosť sedelo a počúvalo, a to mňa osobne dosť uspávalo. Nemám rada, keď mám pocit, že polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo hodina prebieha len tak „frontálne“. Jasné, nebolo to vždy tak, ale stalo sa mi, že som si priala viac interaktivity, viac skupinovej práce, viac diskusie. Proste, aby to nebolo len o tom, že niekto niečo hovorí a my si to len píšeme do zošita. Mám pocit, že by to niekedy chcelo taký čerstvý vietor, nejaké nové metódy, aby sme sa fakt mohli zapojiť a nielen pasívne prijímať informácie. Komunikácia medzi školou a rodičmi bola taká… kolísavá. Niekedy to bolo super, všetko išlo hladko, vedeli sme o všetkom. Inokedy zase som mala pocit, že sa informácie nedostávali k nám tak, ako by mali, alebo až na poslednú chvíľu. A keď sa riešili nejaké problémy, zdalo sa mi, že sa to mohlo robiť aj efektívnejšie. Chápem, že každá škola má svoje muchy, ale tu som občas cítila, že by sa dalo zapracovať na otvorenosti a pravidelnosti. Je to zvláštne, lebo na takto malej škole by som čakala, že práve komunikácia bude bezproblémová. Celkovo si myslím, že je to škola s dobrým základom, hlavne v tej rodinnej atmosfére a udržiavaní jazyka. Ale na to, aby držala krok s dobou a naozaj pripravila deti na budúcnosť, by to chcelo podľa mňa trošku viac investícií, nielen do budovy, ale aj do prístupu k výučbe a celkovej otvorenosti. Nie je to peklo, ale ani super top, proste taký priemer, ktorý má veľký potenciál, keby sa na ňom poriadne zapracovalo.

   Pridať reakciu