ZŠ s VJM – Alapiskola Dolné Semerovce 154, Dolné Semerovce

⭐ Vložené recenzie

1. No tak dobre, keď už sa ma pýtaš na túto školu v Dolných Semerovciach, tak ti poviem, ako to vidím ja. Je to také špecifické miesto, má svoje čaro, ale aj svoje muchy, samozrejme. Mám pocit, že je to taká klasická dedinská škola, kde sa skoro každý pozná s každým, čo je na jednej strane super, lebo je tam taká rodinná atmosféra. Deti sa tam cítia bezpečne, nie je to také anonymné ako vo veľkých mestských školách, kde ich je ako maku. To je určite veľké plus, hlavne pre menších prváčikov, že sa tam hneď necítia stratení. Čo sa mi naozaj páči, a to je asi aj jeden z hlavných dôvodov, prečo by som nad ňou uvažovala, je tá dvojjazyčnosť. To, že sa tam deti učia pekne aj po maďarsky, mi príde super. Je to taká pridaná hodnota, že sa vedia dohovoriť v oboch jazykoch, a to sa im v živote zíde, či už na Slovensku alebo aj ďalej. Vidím, že sa snažia túto časť vzdelávania držať pri živote a to je naozaj dôležité pre ten región. Mám pocit, že sa tam deti naučia nielen jazyk, ale aj rešpekt k iným kultúram, čo je v dnešnej dobe na nezaplatenie. Ale zase, keď sa pozriem na tú druhú stranu mince, tak vidím, že to nie je vždy ružové. Z tých informácií, čo som si pozrela, a aj z takých rečí, čo som zachytila, mám pocit, že tie priestory už majú svoje roky. Nie je to tak, že by to bolo úplné peklo, ale keď som vošla do niektorých tried alebo do telocvične, mala som pocit, že som sa vrátila v čase aspoň o dvadsať rokov. Určite by to chcelo nejakú poriadnu rekonštrukciu a hlavne modernizáciu vybavenia. Lebo keď sa deti učia na počítačoch, ktoré si pamätajú ešte moje detstvo, tak to asi nie je úplne ono. Chápem, že financie sú problém, ale na vzdelávaní by sa nemalo šetriť, veď to je naša budúcnosť. A čo sa týka samotnej výučby, zdá sa mi, že niekedy je to také… starosvetské. Nemyslím to v zlom, ale mám pocit, že niektorí učitelia už nemajú tú iskru, že sa im nechce vymýšľať nové veci a len odrecitujú učivo. Niekedy som mala pocit, že vyučovanie spočíva hlavne v tom, že si prepíšeme niečo z tabule a potom nám učiteľka prečíta text, a to je všetko. Žiadne hry, žiadne projekty, kde by sme sa mohli trochu „vyblázniť“ a naozaj niečo objaviť. Priznávam, že občas sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo to proste nebolo zaujímavé. Na druhej strane, zase nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zase nie. Sú tam aj učitelia, ktorí sa naozaj snažia a vidíš, že ich to baví, ale je to také zmiešané. No a čo sa týka krúžkov a mimoškolských aktivít, tak tu mi príde, že by sa toho dalo robiť oveľa viac. Chápem, že je to menšia škola, ale predsa len, deti potrebujú aj nejaké vyžitie po škole, aby sa nerozvíjali len v lavici. Mám pocit, že tam je priestor na zlepšenie, aby si deti mohli vybrať z viacerých možností. Ale celkovo je to taká škola, ktorá drží pri sebe, akoby tvorila jednu veľkú rodinu. Má svoje chyby, ale aj svoje nepopierateľné prednosti. Ak hľadáš školu, kde sa deti necítia ako čísla a kde je dôležitá aj tá identita a jazyk, tak asi za zváženie stojí. Ale zase, ak čakáš nejaké ultra moderné technológie a inovatívne prístupy na každom kroku, tak tam sa asi trochu popáliš.

   Pridať reakciu