Meno: Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským – Alapiskola
Adresa: Československej armády 15, Moldava nad Bodvou, 04501
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zsvjmmoldava.edupage.org/
Inštitúcia poskytuje komplexné primárne vzdelávanie, kde hlavným vyučovacím jazykom je maďarčina. Dodržiava národný vzdelávací program Slovenskej republiky, pričom zároveň podporuje plynulosť v maďarskom jazyku a kultúre. Učebné metódy kladú dôraz na aktívne učenie, rozvoj kritického myslenia a kľúčových kompetencií potrebných pre budúci akademický a osobný rast. Pedagógovia sa snažia vytvárať podporné vzdelávacie prostredie, využívajúc moderné pedagogické prístupy a integrujúc digitálne technológie tam, kde je to vhodné. Okrem hlavného učebného plánu majú žiaci príležitosti zúčastniť sa rôznych mimoškolských aktivít, vrátane umeleckých, vedeckých a športových krúžkov, ktoré sú navrhnuté tak, aby rozšírili ich záujmy a talenty. Školské prostredie je vybavené štandardnými triedami, špecializovanými predmetnými učebňami a zariadeniami pre telesnú výchovu. Toto vzdelávacie zariadenie, známe ako Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským – Alapiskola Československej armády 15, si kladie za cieľ pripraviť svojich žiakov na ďalšie vzdelávanie a aktívnu účasť v spoločnosti. Funguje ako plne organizovaná základná škola, zahŕňajúca všetky ročníky od prvého po deviaty.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Maďarský
- Kód: 051845598
- Eduid: 100018377
- Orientačný počet žiakov: 434
- Školu nájdete v meste alebo obci Moldava nad Bodvou, okres/obvod Košice – okolie, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, čo ti poviem na túto základku v Moldave, Alapiskola na Československej armády… hmm, poviem to tak, že mám na ňu fakt dosť spomienok. Keď si tak spomeniem, je to také zvláštne, ako keby to bolo včera, ale zároveň už aj dávno. Keď som tam chodila, mala som pocit, že niektorí učitelia boli proste super. Vieš, takí, čo ťa fakt dokázali nadchnúť pre predmet, aj keď si myslela, že ťa to nikdy baviť nebude. Pamätám si, ako sme sa na niektorých hodinách fakt smiali, lebo aj keď sa učilo, bolo to celé odľahčené a bavilo nás to. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili, aby sme chápali a rozmýšľali. Aj to, že sme mali maďarský jazyk, bola pre mňa taká samozrejmosť, no viem si predstaviť, že pre niekoho, kto s tým nemal doma skúsenosť, to mohlo byť zo začiatku trochu náročné. Ale zas, je to naša identita a myslím, že nám to dosť dalo. Mám pocit, že nám to otvorilo trochu iný pohľad na svet. Na druhej strane, samozrejme, nebolo to vždy ružové. Boli tam aj také dni, keď polovica triedy len sedela a nudila sa, čakala na zvonenie. To boli tie hodiny, kde sa mi zdalo, že to ide strašne pomaly, alebo že učivo bolo podané takým spôsobom, že ma to proste vôbec nechytilo. Niekedy som si prišla v triede taká stratená a bála som sa vôbec spýtať, aby som nevyzerala hlúpo. A úprimne, občas som si hovorila, že by to chcelo trochu viac takých, moderných vecí, hlavne v niektorých učebniach. Zdalo sa mi, že niektoré priestory už trochu pamätajú na staré časy a chcelo by to takú sviežu vlnu. Celkovo si myslím, že škola mala svoju atmosféru. Niečo bolo fajn, niečo ma občas dosť hnevalo alebo nudilo. Ako to už býva, záleží na tom, na koho natrafíš a ako si sadneš s kolektívom. Ale v pamäti mi zostalo aj pár fakt dobrých momentov a zážitkov, ktoré ma určite posunuli ďalej.