Meno: Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským – Alapiskola
Adresa: Buzica 327, Buzica, 04473
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zsbuzica.edupage.org/
V obci Buzica poskytuje vzdelávacie zariadenie základné školské vzdelanie pre deti z miestnej komunity a okolia. Vyučovanie prebieha predovšetkým v maďarskom jazyku, pričom je kladený dôraz na osvojenie si nielen maďarského jazyka a literatúry, ale aj slovenského jazyka ako štátneho jazyka. Školský vzdelávací program vychádza zo štátneho vzdelávacieho programu a pokrýva všetky kľúčové predmety vrátane matematiky, prírodovedy, dejepisu, geografie, výtvarnej a hudobnej výchovy či telesnej výchovy. Cieľom je rozvíjať vedomosti, zručnosti a kompetencie žiakov v súlade s modernými pedagogickými prístupmi, podporovať kritické myslenie a viesť deti k aktívnemu občianstvu pri rešpektovaní ich kultúrnej identity. Škola sa snaží o individuálny prístup k žiakom vďaka menšiemu počtu študentov v triedach. K dispozícii sú štandardné učebne, telocvičňa a priestory pre mimoškolské aktivity, ktoré dopĺňajú denný program žiakov. Ide o Základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským – Alapiskola Buzica 327. Škola je plne organizovaná, zabezpečuje kompletné primárne a nižšie sekundárne vzdelávanie (1.-9. ročník) a je spojená s materskou školou, čím vytvára komplexné vzdelávacie prostredie pre deti od predškolského veku.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Maďarský
- Kód: 035544015
- Eduid: 100015111
- Orientačný počet žiakov: 196
- Školu nájdete v meste alebo obci Buzica, okres/obvod Košice – okolie, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, čo ti poviem o našej škole v Buzici… vieš, mám na ňu také všelijaké pocity. Nie je to vyslovene zlé, ale ani žiadne super moderné kráľovstvo, to zas nie. Hlavne si cením to, že je to Alapiskola, takže môžeme mať vyučovanie v maďarčine. Pre mňa je to strašne dôležité, lebo je to náš rodný jazyk a cítim sa proste lepšie, keď sa učím po maďarsky. Učitelia sa snažia, aby sme si tú našu kultúru a jazyk držali, čo je fakt super. V takejto menšej škole sa navzájom všetci poznáme, čo má svoje výhody. Necítiš sa ako číslo v nejakej veľkej mestkej škole, kde si každý ide svoje. Tu sme taká jedna malá rodina, každý vie, kto si, odkiaľ si, kto sú tvoji rodičia a tak. To mi dáva taký pocit bezpečia. Na druhej strane, mám pocit, že tá budova by si už zaslúžila nejakú poriadnu rekonštrukciu. Niekedy sa mi zdá, že niektoré triedy už pamätajú snáď aj dobu kamennú, alebo teda aspoň časy našich starých rodičov. Technika je tiež taká všelijaká, nie vždy máme všetko, čo by sme potrebovali, a často sa musíme si vystačiť s tým, čo už tu dávno slúžilo. Niekedy ma to trochu mrzí, keď vidím, čo majú školy vo väčších mestách. A aj keď sa učitelia snažia, mám pocit, že metódy výučby sú občas dosť zastarané. Niekedy si prídem ako na hodine spred tridsiatich rokov, kde sa len sedí, počúva a prepisuje z tabule. Sú dni, keď mám pocit, že polovica triedy sa nudí a čaká len na to zvonenie, aby už bol konečne koniec hodiny. To nie je tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie, ale chcelo by to asi viac nejakej akcie, diskusie, proste niečoho, čo nás naozaj vtiahne. Ani s tými mimoškolskými aktivitami to nie je bohviečo. Vždy sa niečo nájde, ale porovnať to s ponukou vo väčších školách sa proste nedá. Nie je tu toľko krúžkov, výletov, ani nejakých špeciálnych podujatí, čo by človeka možno viac motivovalo. Na druhej strane, viem, že sú obmedzené možnosti a zdroje, takže sa na to ani neviem veľmi hnevať. Ale tak… keď si to zhrniem, tak asi takto by som to povedala. Aj dobré, aj horšie.