ZŠ s MŠ Ulica sv. Gorazda 1, Žilina

⭐ Vložené recenzie

1. Tak ja som nad tou ZŠ s MŠ Ulica sv. Gorazda v Žiline dosť dlho uvažovala, kým som tam dcérku prihlásila. Človek sa pýta kadekoho, číta po fórach, a tak. A mám z toho taký zmiešaný pocit, vieš. Nie je to, že by to bola úplná katastrofa, ale zase ani žiadna prechádzka ružovou záhradou. Celkovo, keď tam prídeš, pôsobí to na mňa celkom fajn, taká normálna škola, aj keď už má svoje roky, samozrejme. Areál majú celkom pekný, to musím uznať, aj ten dvor je fajn pre deti, keď je pekne. Čo sa týka samotného vyučovania, tam je to podľa mňa dosť o šťastí na konkrétneho učiteľa. Sú tam fakt takí, čo to s deťmi vedia, vedia ich nadchnúť pre veci, aj keď im napríklad matika nejde. Dcérka mala jedného pána učiteľa, ktorý bol super, tie jeho hodiny ju bavili, stále niečo vymýšľal, nebolo to len také to tupé prepisovanie z tabule, aby zabil čas. Ale potom sú zase aj takí, kde mi príde, že polovica triedy sa len tak nudí a čaká na zvonenie, lebo hodina je doslova utrpenie. Niekedy mám pocit, že niektorí len prejdú látku a je im jedno, či to decká pochopia. Je to škoda, lebo potenciál tam určite je. S krúžkami je to celkom slušné, majú tam nejaké športové, výtvarné, dcérka si niečo našla, takže sa jej neničila nuda po vyučovaní. S tým som celkom spokojná. Trochu ma mrzí, že niektoré tie priestory, hlavne tie staršie časti, by si už zaslúžili nejakú tú rekonštrukciu, aj keď viem, že to stojí peniaze. A jedáleň? No, klasika, raz super obed, raz taký, že dcérka mi polovicu vráti. Komunikácia s rodičmi je taká všelijaká, cez tú školskú appku to celkom ide, ale niekedy mám pocit, že ak sa na niečo naozaj nepýtam, tak sa ani nedozviem. A riešenie nejakých tých drobností, čo sa občas medzi deťmi stanú, to je niekedy tiež taká lotéria, záleží na tom, kto to práve má na starosti a ako sa k tomu postaví. Ja si hlavne želám, aby dcérka chodila do školy s radosťou a nie s nechuťou. A tam to je tak pol na pol, záleží, aký je deň a akú má hodinu. Celkovo mám taký dojem, že sa tam snažia, ale ako v každej inštitúcii, aj tu je to o ľuďoch a o tom, aké majú možnosti a náladu. Niekedy mám pocit, že sa tam deti cítia v pohode, inokedy zas, že je tam dosť prísna atmosféra a deti sa boja aj opýtať. Je to také… živé. Žiadne sterilné prostredie, ale ani žiadne extra zázraky. Ako hovorím, proste taká normálna slovenská škola so svojimi plusmi aj mínusmi. Možno by to chcelo viac tej individuálnej pozornosti, ale zase, pri toľkých deťoch je to asi ťažké. S týmto nemám osobnú skúsenosť, ale počula som, že na prvom stupni je to možno ešte o niečo lepšie, že tam je taký domácejší prístup. U nás na druhom už je to viac o systéme.

   Pridať reakciu