ZŠ s MŠ SNP 446/178, Hraň

⭐ Vložené recenzie

1. Keď si tak spomeniem na Základnú školu s materskou školou SNP v Hrani, mám taký, povedala by som, prirodzený pocit, aký človek má z miesta, kde strávil toľké roky. Pamätám si, že budova bola vždy taká útulná, aj keď sa už na nej podpísal čas. Ale nedávno to tam celkom pekne prerobili, takže teraz to už vyzerá omnoho modernejšie a príjemnejšie, čo je super. Cítila som sa tam vlastne celkom bezpečne, taká tá dedinská atmosféra má svoje čaro, to sa nedá poprieť, a aj okolie školy bolo celkom fajn, keď sme mohli ísť von, aj ihrisko mali celkom v pohode. S tými učiteľmi to bolo vždy také, ako asi všade – niektorí boli úplne skvelí, tí vedeli rozprúdiť debatu, zaujať, človek sa na ich hodiny aj tešil. Naozaj, niektorí mali obrovský entuziazmus a snažili sa nám veci vysvetliť tak, aby sme im fakt rozumeli, nie len bifľovať. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zase nie, snažili sa vždy niečo nové priniesť. Ale zase, priznám sa, že sa našli aj takí, kde som mala pocit, že len odrátavam minúty do zvonenia. Tie hodiny boli niekedy naozaj nekonečné a polovica triedy sa nudila a čakala na koniec, lebo z ich výkladu som si fakt nič neodniesla, hlavne keď sa išlo len podľa knihy a žiadna diskusia alebo iná aktivita nebola. Často sa mi zdalo, že škola sa snaží robiť aj rôzne akcie, výlety, čo bolo super spestrenie a vždy som sa na ne tešila. Aj pre menších škôlkarov, čo sú v tej istej budove, sa občas diali zaujímavé veci, takže tam bola taká príjemná súdržnosť, a aj my starší sme ich občas videli. Dalo mi to základy a stretla som tam super ľudí, na ktorých dodnes rada spomínam. S tým individuálnym prístupom som ale niekedy mala pocit, že to tak trochu haprovalo. Ak si bol šikovný, tak ťa vedeli potiahnuť, ale ak si s niečím bojoval, tak si sa musel snažiť asi tak desaťkrát viac, aby si sa dostal k nejakému vysvetleniu navyše. Zdá sa mi, že na tie slabšie deti sa niekedy zabúdalo, alebo jednoducho na ne nebol taký priestor. A niekedy aj tá disciplína v triede, keď učiteľka nemala pevné nervy, tak to bol občas taký malý chaos. Vždy sa našli takí, čo skúšali, kam až môžu zájsť, a keď sa to neriešilo hneď, tak sa to vedelo rozvinúť do takej tej typickej dedinskej triednej zábavky, čo bolo pre mňa celkom frustrujúce. Aj keď by sa dalo asi v niektorých veciach zlepšiť, hlavne čo sa týka takých tých moderných vyučovacích metód alebo podpory pre každého žiaka rovnako, tak celkovo to nebola zlá skúsenosť. Je to skrátka taká naša dedinská škola, s dobrými aj horšími stránkami, ako asi každá.

   Pridať reakciu