ZŠ s MŠ SNP 121, Rozhanovce

⭐ Vložené recenzie

1. Tak ja som nad tou školou v Rozhanovciach dosť dlho rozmýšľala, hlavne, keď sme sa tam sťahovali a bolo treba vybrať niečo pre deti. Je to taká tá typická dedinská škola s materskou školou dokopy, človek by čakal, že tam bude taká rodinná atmosféra. A vlastne aj je, ale s takými tými všetkými plusmi a mínusmi, čo k tomu patria, no. Mám pocit, že tam sú učitelia, ktorí svoju prácu naozaj žijú a snažia sa deťom niečo odovzdať. Nie je to len tak, že odrobia si hodiny a idú domov. Keď sa človek pozrie na výsledky niektorých detí, je vidieť, že za tým je kopa driny a individuálneho prístupu. Aj celkovo mi príde, že sa tam snažia udržiavať taký ten pocit spolupatričnosti, dosť často robili nejaké akcie pre celú komunitu, čo je super, lebo to nie je len o učení, ale aj o tom, aby sa deti cítili súčasťou niečoho väčšieho. A teda, napríklad, ten priestor pre škôlkarov mi prišiel dosť príjemný, taký útulný. Čo sa týka krúžkov, bolo ich tam celkom dosť, myslím, že každý si niečo našiel, či už ho bavilo športovanie alebo niečo kreatívnejšie. Aj okolie školy je celkom fajn, majú tam tie vonkajšie priestory, kde sa deti môžu vyblázniť, čo je naozaj dôležité, aby neboli celé dni len vnútri. Nemám pocit, že by to bolo nejaké supermoderné high-tech centrum, ale zas to ani nepôsobilo zanedbane, taký zlatý stred. Na druhej strane, občas som mala pocit, že to učenie je tam dosť také zastaralé. Vieš, žiadne experimenty, žiadne, že by sme sa hádzali do vody a sami hľadali riešenia. Skôr mi to prišlo tak, že sedíme, počúvame, píšeme si a hotovo. Niekedy som videla, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to proste nevedelo zaujať, hlavne pri tých teoretickejších predmetoch. Chýbalo mi tam viac takého, že by sa deťom ukázalo, prečo sa to učia, na čo im to bude dobré v reálnom živote. A s flexibilitou to tiež nebolo vždy ružové. Ak dieťa niečo trápilo alebo potrebovalo trochu iný prístup, občas bolo ťažké sa dohodnúť a presadiť nejakú zmenu. Mám pocit, že sa tam dosť držia pravidiel a zaužívaných postupov, aj keď by možno pomohlo trochu viac individuality. A s tou komunikáciou s rodičmi to tiež občas škrípalo. Človek sa musel dosť pýtať a niekedy sa mi zdalo, že informácie sa ku mne dostanú až na poslednú chvíľu, alebo ich treba hľadať po rôznych kanáloch. To vie byť dosť frustrujúce. Ale tak, celkovo si myslím, že je to škola, ktorá má svoje svetlé aj tmavé stránky, ako každá. Je to proste taká typická naša slovenská škola, no. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať ďalej.

   Pridať reakciu