Meno: Základná škola s materskou školou s vyučovacím jazykom maďarským – Alapiskola és Óvoda
Adresa: Dolné Saliby 122, Dolné Saliby, 92502
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://sites.google.com/site/alszeliskola/
Táto vzdelávacia inštitúcia poskytuje komplexné vzdelávanie pre deti predškolského a primárneho veku. Vyučovanie prebieha v maďarskom jazyku, rešpektujúc štátny vzdelávací program Slovenskej republiky. Kladie sa dôraz na rozvoj kľúčových kompetencií a jazykových zručností v maďarčine aj slovenčine, ktoré sú pre žiakov tohto regiónu kľúčové. Pedagogický prístup podporuje individuálny rozvoj a vytvára podnetné prostredie pre učenie. Okrem štandardného programu škola ponúka rôznorodé krúžky a mimoškolské aktivity, ktoré dopĺňajú rozvoj žiakov v oblastiach ako umenie, šport či informatika, pomáhajúc im objavovať talenty a záujmy. Areál školy v obci Dolné Saliby zahŕňa účelovo zariadené priestory pre materskú a základnú školu, vrátane učební a telocvične. Inštitúcia sa tiež snaží o podporu komunitných väzieb a spoluprácu s rodičmi. Celý tento vzdelávací proces zabezpečuje Základná škola s materskou školou s vyučovacím jazykom maďarským – Alapiskola és Óvoda Dolné Saliby 122. Ide o plne organizovanú inštitúciu, ktorá spája predškolské a primárne vzdelávanie, pokrývajúce všetky ročníky základnej školy, pod jednou správou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Maďarský
- Kód: 051278481
- Eduid: 100018225
- Orientačný počet žiakov: 46
- Školu nájdete v meste alebo obci Dolné Saliby, okres/obvod Galanta, Trnavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No, tak keď si spomeniem na tú našu základnú v Dolných Salibách, mám z toho také zmiešané pocity, fakt. Na jednej strane som rada, že tam vôbec bola nejaká škola, hlavne pre deti, čo hovoria po maďarsky, lebo to je naozaj super, že si môžu udržať ten jazyk a kultúru. To je podľa mňa obrovské plus, že sa tam spája aj škôlka, takže detičky môžu prejsť tak nejako prirodzenejšie. Vždy som mala pocit, že tam bola taká komunitná atmosféra, že sa všetci tak nejako poznáme a držíme spolu, čo je v menšej obci naozaj fajn. Necítila som sa tam nejako ohrozená, skôr to bolo také bezpečné prostredie. Ale zase na druhej strane, čo sa týka učenia, tam som už mala niekedy fakt pocit, že to nie je úplne ono. Hlavne v slovenčine sa viacerí žiaci, a ja medzi nimi, dosť trápili. Taký pocit, že proste prejde sa látka, ale či to fakt chápeme, alebo nie, to už bolo niekedy jedno. A to isté s angličtinou a matikou. Niekedy mi prišlo, že tie hodiny boli dosť také jednotvárne, proste učiteľka niečo povie, píšeme si a hotovo. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to nebolo tak, že by nás nejako vtiahli do toho diania. Žiadne experimenty, žiadne také veci, kde by sme si to mohli fakt vyskúšať a pochopiť, prečo to vlastne robíme. Čo sa týka techniky, tam to tiež nebolo žiadne terno. Počítače tam možno aj boli, ale moc sme ich nepoužívali, niekedy som mala pocit, že ideme skôr takou starou cestou, čo je škoda v dnešnej dobe, keď je všade toľko možností. Tie priestory tiež neboli najnovšie, telocvičňa bola taká staršia, občas mi to tam proste prišlo také zanedbané, ako keby sa tam už dlho nič nerobilo. A aj s tou komunikáciou, hlavne keď som bola rodič, niekedy som si nebola úplne istá, čo dcérka presne v škôlke robila, alebo ako sa jej darí, tie informácie mi prišli také… no, mohla by byť lepšia. Celkovo je to taký mix, kde si človek váži tú existenciu a jazyk, ale z hľadiska kvality vzdelávania tam vidím fakt dosť priestoru na zlepšenie.