ZŠ s MŠ pre žiakov s telesným postihnutím Opatovská cesta 101, Košice-Vyšné Opátske

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som sa prvýkrát dopočula o ZŠ s MŠ pre žiakov s telesným postihnutím na Opatovskej ceste v Košiciach-Vyšnom Opátskom, priznám sa, mala som taký divný pocit. Človek má predsudky, nie? Že to bude také neosobné, alebo že to proste nebude ono. Alebo, že sa tam len tak prežije čas. No a veru, celkom som sa mýlila v mnohých veciach. Mám pocit, že to najlepšie, čo táto škola má, sú ľudia. Teda, hlavne učitelia a aj ten ostatný personál, čo sa o nás stará. Sú naozaj neuveriteľne trpezliví, a to myslím vážne. Niekedy mi príde, že to musí byť s nami fakt peklo, ale oni sa stále usmievajú a snažia sa. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, alebo aby sme boli ticho. Oni sa naozaj snažia nájsť spôsob, ako nám niečo vysvetliť, aj keby to mali opakovať miliónkrát. A to je super. Cítim, že ich to baví a že nám chcú pomôcť. Často som si hovorila, že majú naozaj srdce na správnom mieste. Tie rôzne terapie a cvičenia, ktoré tam máme, sú podľa mňa tiež na vysokej úrovni. Fakt sa na nás zameriavajú individuálne a to je obrovská výhoda, to v normálnej škole človek asi nezažije. Ale aby som len nechválila, lebo veď nikto nie je dokonalý, však? Občas mám pocit, že by sa to tam dalo ešte trochu vylepšiť, hlavne čo sa týka takých tých moderných vecičiek. Vieš, technika, pomôcky. Niežeby sme nemali vôbec nič, to nie, ale niekedy som si proste hovorila, že aj my si zaslúžime to najnovšie a najlepšie, čo svet ponúka, aby nám to učenie išlo ešte ľahšie. A niekedy je to s tou komunikáciou s rodičmi trochu kostrbaté. Teda, nemám osobnú skúsenosť s nejakým vážnym problémom, ale občas mi mama hovorila, že sa zdá, že sa informácie šíria tak pomalšie, alebo nie vždy úplne jasne. Nie je to vyslovene zlé, len také, že by sa to dalo zefektívniť. Raz sa mi zdalo, že keď sme preberali nejakú tému, tak polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to už dávno chápali, zatiaľ čo iní boli úplne stratení. Možnože by sa dalo vymyslieť ešte viac spôsobov, ako to urobiť tak, aby to bolo pre každého. Aj napriek týmto menším veciam, ktoré ma občas napadli, mám pocit, že táto škola je pre nás ako druhý domov. Je to miesto, kde sa cítime prijatí a kde sa naozaj snažia, aby sme sa posúvali dopredu. A to je asi to najdôležitejšie. Že tam nie sme len čísla, ale že sme tam my, s našimi potrebami a našimi snami.

   Pridať reakciu