ZŠ s MŠ pre deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou internátna Brezolupy 30, Brezolupy

⭐ Vložené recenzie

1. Keď sme rozmýšľali, kam dáme našu malú, vedeli sme, že potrebuje niečo špeciálne. Táto škola v Brezolupoch nám prišla ako dobrá voľba, lebo sa priamo zameriavajú na deti s komunikačnými ťažkosťami a k tomu internát, to znie ako komplexná starostlivosť. Mali sme s tým dosť nádeje a aj obáv, veď to nie je len tak, dať dieťa preč z domu. Hneď na začiatku som mala pocit, že tam sa naozaj snažia. Logopédia bola pre nás kľúčová a musím povedať, že tam sa robili pokroky, aké sme doma sami nedosiahli. Aj prístup bol taký, že sa naozaj pozerali na každé dieťa zvlášť, nebol to taký ten masový prístup, kde sa jeden stratí v dave. Triedy sú malé, takže učiteľky majú na každého viac času, to je fakt super. Dcérka sa tam celkom rýchlo adaptovala, aj vďaka tomu, že prostredie je také rodinnejšie, ako som si predstavovala. Cítila sa tam bezpečne, čo je pre mňa ako matku asi to najdôležitejšie. Niekedy mi prišlo, že je tam taký kľud a pohoda, že sa tam cíti lepšie ako u nás, keď sa niekedy doma hádame. Ale niekedy som mala aj taký divný pocit. Viete, občas sa mi zdalo, že komunikácia medzi školou a rodičmi trošku škrípe. Akoby sme nedostávali všetky informácie, alebo niekedy to bolo tak, že jeden učiteľ povedal jedno a druhý druhé, a človek bol potom zmätený. Nie je to tak, že by to robili naschvál, skôr mám dojem, že majú toho strašne veľa a potom niektoré veci idú bokom. A s tým internátom, to je taká dvojsečná zbraň. Na jednej strane je super, že deti sú pod dohľadom a majú režim, ale na druhej strane mi občas chýbalo, že si s ňou nemôžem len tak večer pokecať, pomojkať sa. No a niekedy sa mi zdalo, že niektoré tie aktivity po vyučovaní sú skôr taká povinná jazda, ako niečo, čo by deti naozaj bavilo. Polovica detí sa vtedy nudila a čakala na zvonenie, ako by už mohla ísť spať. Celkovo je to zložité. Dcérka sa tam naučila veľa vecí, a nielen v škole, ale aj taká tá samostatnosť, čo je pre ňu dôležité. Ale nemôžem povedať, že by to bolo vždy jednoduché. Niekedy som mala pocit, že sa niečo mohlo urobiť inak, alebo že niektoré problémy sa riešili trošku zdĺhavo. Ale to je asi všade, kde je veľa ľudí a ešte k tomu deti s rôznymi potrebami. Určite to nie je miesto, kde by len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie. Videla som tam, že sa naozaj snažia, ale zároveň som si uvedomila, že to je aj pre nich výzva. A pre mňa ako rodiča je to tiež taká horská dráha pocitov, ale aspoň viem, že sa o ňu starajú.

   Pridať reakciu