ZŠ s MŠ Lomnička 29, Lomnička

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som si povedala, že sa podelím o svoje pocity z toho, čo som sa tak nejak dočítala a dopočula o škole v Lomničke. Vieš, keď človek hľadá niečo pre svoje dieťa, snaží sa pozrieť na všetko z každej strany, a ja som sa snažila pozbierať si čo najviac informácií. Úprimne, prvé, čo mi udrelo do očí, je tá rodinná atmosféra, ktorú veľa ľudí spomína. Mám pocit, že v takej menšej škole sa učitelia fakt poznajú s deťmi, a nielen s nimi, ale často aj s celými rodinami. To je podľa mňa obrovské plus, lebo potom sa tam dieťa necíti ako nejaké číslo, ale ako súčasť niečoho väčšieho. Zdá sa mi, že si tam učiteľky dokážu všimnúť každé jedno dieťa, aj to tichšie, ktoré sa možno bojí niečo povedať, alebo to, čo potrebuje trochu viac pomoci. To je super, keď sa dieťa necíti stratené v dave a je mu venovaná individuálnejšia pozornosť. A myslím si, že aj to prepojenie s materskou školou pod jednou strechou je fajn, lebo prechod pre tých najmenších potom nie je taký šok a poznajú prostredie aj niektorých ľudí už dopredu. Je vidieť, že si tam potrpia na to, aby sa deti cítili bezpečne a aby sa tam naučili aj také tie základné ľudské hodnoty. Na druhej strane, čo ma trochu mrzí a čo som si všimla aj z diskusií, je, že pri menšej škole proste človek nemôže čakať nejaký obrovský výber krúžkov alebo špecializovaných tried. Akože, chápem to, sú to obmedzené možnosti, ale keď má dieťa nejaké špecifické záujmy, napríklad chce hrať na nejaký netradičný nástroj alebo sa venovať robotike, tak po škole už moc toho na výber nebolo, ak sa chce venovať niečomu špecifickému, čo je bežné vo väčších mestách. Trochu sa obávam, že to môže niektorých šikovných žiakov obmedzovať v rozvoji ich talentu, alebo ich to proste nenechá úplne rozkvitnúť vo všetkých smeroch. Čítala som, že občas je aj s vybavením telocvične alebo nejakých špeciálnych učební trošku bieda, ale zase na dedine sa asi nedá očakávať najmodernejšia technika, však? Aj keď by to deťom určite pomohlo. Ale aby som sa vrátila k tomu pozitívnemu, čo sa týka učenia – viacerí písali, že to nie je len o bifľovaní. Mám dojem, že sa tam snažia, aby to pre deti bolo aj zaujímavé, aby tam nebola len taká suchá teória, ale aby si aj niečo vyskúšali a aktívne sa zapájali. Nemám pocit, že by to bolo tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr sa mi zdá, že sa tam snažia nájsť cestu, ako ich zaujať a motivovať. A to je predsa pre tie deti najdôležitejšie, aby do školy chodili radi a aby sa tam niečo aj naozaj naučili, nielen preliezli ročníkom. Tá komunitná súdržnosť, ktorú som tam tak nejako vycítila z tých názorov, je fakt pekná vec, lebo to dnes už málokde nájdeš v takej čistej podobe. Je to taká oáza v dnešnom uponáhľanom svete, kde sa deti cítia v bezpečí.

   Pridať reakciu