ZŠ s MŠ Liešťany 192, Liešťany

⭐ Vložené recenzie

1. No tak, keď sa tak zamýšľam nad ZŠ s MŠ v Liešťanoch, mám také zmiešané pocity, vieš. Je to taká naša, miestna škola a človek k nej má taký zvláštny vzťah. Na jednej strane je to taká tá naša malá, komunitná škola. Mám pocit, že tam sa deti naozaj poznajú, aj učitelia poznajú každého po mene, čo je podľa mňa super, hlavne pre menšie deti, ktoré sa možno boja veľkých, anonymných škôl v meste. Taký ten prechod z materskej školy do prvej triedy je vraj omnoho hladší, lebo vlastne všetci sú pod jednou strechou a už sa tak nejako poznajú. Je to také milé, rodinné prostredie, kde sa človek cíti tak nejako bezpečne a to je pre malých školákov dosť dôležité. Nezdá sa mi, že by tam niekto niekomu ubližoval alebo by tam bol nejaký nepríjemný tlak. Ale potom si zase hovorím, či to nie je aj trochu limitujúce. Predsa len, keď porovnávam s nejakými väčšími školami, tu ten výber krúžkov alebo nejakých špeciálnych programov, čo deťom otvoria oči pre rôzne veci, je taký… no, dosť obmedzený. Nepočula som o žiadnych inovatívnych metódach, ktoré by deťom pomáhali objavovať svet nejak inak, ako len sedením v lavici a počúvaním. Zdá sa mi, že aj to vybavenie je skôr také, povedzme, klasické, nie je to tak, že by mali super moderné laboratóriá alebo nejaké interaktívne tabule v každej triede, ktoré by deti vtiahli do deja. Skôr mi to príde, že to funguje tak, ako to vždy fungovalo, čo niekomu môže vyhovovať, ale ja mám pocit, že občas deťom chýba taká tá iskra, také to „wow“, že sa niečo učia fakt zaujímavým a hravým spôsobom. Čo sa týka samotnej výučby, mám pocit, že to hodne závisí od konkrétneho učiteľa, ako to vie podať. Počula som už rôzne názory. Niekto hovoril, že niektoré hodiny boli fakt nuda a polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo len také prečítavanie z knihy a dopĺňanie cvičení. Ale zase iní si pochvaľovali, že tam panuje taký pokoj a individuálny prístup, že ak dieťa niečo nepochopí, tak sa mu učiteľ venuje a vysvetlí mu to aj desiatykrát. Mne sa zdá, že pre deti, ktoré potrebujú veľa podnetov a sú takí dravci na vedomosti, to tu môže byť občas trochu utlmujúce. Že nemajú toľko príležitostí vyniknúť alebo ísť hlbšie do tém. Ale pre iných to zase bol presne ten pokoj, čo potrebovali, aby sa mohli v kľude učiť bez nejakého zbytočného stresu. To je asi najväčší kameň úrazu pre mňa – neviem si predstaviť, ako to tam funguje s tými „nadanejšími“ deťmi, či tam majú nejaké možnosti rozvoja, alebo sú len takpovediac priemerovaní s ostatnými, aby to všetci stíhali. Okolo školy je celkom dosť priestoru, to je fajn, deti sa môžu vybehať počas prestávok, ale zasa si nie som istá, ako je to s modernými technológiami, či ich využívajú bežne na hodinách, alebo je to skôr taká rarita. Takže je to taká naša dedinská škola, má svoje plusy aj mínusy, ako asi všetko. Záleží fakt na tom, čo človek od školy očakáva a čo jeho dieťa potrebuje, aby sa cítilo dobre a zároveň niečo naučilo.

   Pridať reakciu