ZŠ s MŠ Jarabina 258, Jarabina

⭐ Vložené recenzie

1. Ako bývalý študent môžem s odstupom času konštatovať, že ak by som sa mal rozhodovať znova, vybral by som si inú školu. Moje pôsobenie na tejto škole mi síce dalo cenné skúsenosti, no zároveň odhalilo oblasti, ktoré by si zaslúžili systémovú pozornosť a zásadnú zmenu
   V prvom rade oceňujem snahu školy organizovať rôzne spoločné podujatia a akcie, ktoré pomáhajú budovať vzťahy medzi študentmi mimo bežných vyučovacích hodín
   Hoci sa škola profiluje ako inštitúcia kladúca dôraz na prepájanie teórie s praxou, z môjho pohľadu bol tento cieľ naplnený len čiastočne. Výučba (napr. v oblasti prírodných vied) bolo ob občas orientovaná na mechanické osvojovanie si faktov (memorovanie) na úkor hlbšieho pochopenia súvislostí. Kľúčovým faktorom bol individuálny prístup vyučujúcich, u ktorých som občas postrádal snahu o identifikáciu a rozvoj individuálneho potenciálu študenta. Proces vzdelávania bol tak v niektorých prípadoch sťažený nedostatočnou reflexiou potrieb žiaka.
   ​ V tejto súvislosti vnímam ako veľký nedostatok práve prístup k žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Podľa môjho názoru boli potreby týchto žiakov – či už išlo o dyslexiu, dysgrafiu alebo iné poruchy – boli občasne prehliadané a nebrali sa do úvahy tak, ako by si to vyžadoval ich individuálny rozvoj. Namiesto potrebnej podpory a pochopenia zo strany systému boli tieto špecifiká neraz odsunuté na vedľajšiu koľaj, čo v konečnom dôsledku bránilo študentom naplno využiť ich schopnosti a potenciál.
   ​ Pokiaľ ide o prostredie školy, plne súhlasím s tým, že má komornejšiu, priam rodinnú atmosféru. V tomto smere musím vyzdvihnúť prácu niektorých pedagógov, ktorí svojím ľudským prístupom a ochotou pomôcť výrazne vyčnievali. Ich snaha o hlbšie vysvetlenie učiva a ochota venovať sa nám aj nad rámec ich povinností boli pre nás veľmi motivujúce. Avšak práve v tomto prostredí sa osobná rovina učiteľov stáva dvojsečnou zbraňou. Rodinná nálada sa totiž môže rýchlo zmeniť na prostredie, kde u bývalých, ale rovnako aj u súčasných vyučujúcich o výsledkoch a hodnotení rozhodujú osobné sympatie či staré konflikty namiesto objektívnych vedomostí…
   V oblasti materiálneho zabezpečenia škola dosahuje taký štandard. Investície do modernizácie sú jasne viditeľné a študenti majú k dispozícii celkom kvalitne zázemie – či už ide o nadštandardne vybavené počítačové miestnosti, alebo prítomnosť interaktívnych tabúľ a odborných pomôcok. V tomto smere škola skutočne drží krok s dobou a vytvára vizuálne atraktívne prostredie pre štúdium.
   ​ Tento technologický potenciál však naráža na problém v rovine praktickej aplikácie. Hoci sú odborné pomôcky na celkom dobrej úrovni, ich reálne využitie vo výučbe bolo často nedostatočné.
   Výučba (napr v oblasti prírodných vied …..) zostávala mnohokrát orientovaná na mechanické memorovanie faktov než na deklarované prepojenie teórie s praxou. Problém teda nespočíva v nedostatku vybavenia, ale v metodike – moderná technika by mala slúžiť ako funkčný nástroj k praktickému vzdelávaniu, a nie len ako statický doplnok k teoretickému výkladu.
   V rámci učebných osnov navyše dochádzalo k nerovnomernému rozloženiu dôrazu na predmety. Ako príklad uvádzam neprimeraný tlak na precízne ovládanie ukrajinskej gramatiky v čase, keď študenti vykazovali nedostatky v materinskom slovenskom jazyku. Takáto disproporcia znižovala celkovú efektivitu prípravy na ďalšie štúdium či prax.
   Kľúčovú zmenu vidím v spôsobe komunikácie. Chcel, by som aby sa upustili od nejasného vysvetľovania a „hovorenia v okľukách“. Učiteľ by mal byť pre žiaka partnerom, ktorý komunikuje priamo a zrozumiteľne. Tento otvorený prístup musíme preniesť aj do vzťahu s rodičmi
   Ďalším bodom, ktorý ma sklamal, je ponuka krúžkov. Krúžok vnímam ako miesto, kde sa má objaviť a podporiť talent žiaka, ak má v sebe nejaký potenciál. Na našej škole však boli krúžky nedostačujúce a málo zaujímavé. Chýbal tam širší výber, ktorý by deti naozaj bavil a motivoval ich rozvíjať to, v čom sú dobré

   Pridať reakciu

3. Keď sme sa rozhodovali, kam dáme dcérku do školy, ZŠ s MŠ v Jarabine bola pre nás jasná voľba, hlavne preto, že sme tu doma. Mám pocit, že najväčšie plus je tá komunitná atmosféra. Je to malá škola, takže sa tam nikto nestratí, deti sa poznajú, rovnako aj učiteľky a rodičia. Pripomína mi to takú veľkú rodinu, kde sa o deti naozaj starajú a vedia sa im venovať individuálne, čo je pre prváčika naozaj super, necíti sa len ako číslo v triede. Teší ma aj to, ako sa snažia držať pri živote tie naše regionálne tradície a ako sú blízko k prírode, to je niečo, čo vo veľkých mestách deťom často chýba. Na druhej strane, tá menšia veľkosť školy prináša aj určité kompromisy. Budova je už staršia, cítiť na nej zub času a aj keď sa snažia, niektoré veci by si už pýtali poriadnu rekonštrukciu. Mám niekedy pocit, že vybavenie je už niekde dosť staré a aj s tou modernou technikou to už trochu pokuľháva za školami, ktoré majú väčšie rozpočty. Dcérka sa síce do školy teší, ale pre starších žiakov už to nemusí byť taká výzva, chýba nám tam viac krúžkov alebo nejaké inovatívnejšie prístupy. V podstate je to dosť konzervatívne, žiadne veľké prekvapenia ani wau momenty. Čo sa týka komunikácie s rodičmi, zdá sa mi, že to by sa mohlo trošku zlepšiť. Niekedy si človek pripadá, že informácie treba ťahať z nosa, namiesto toho, aby boli proaktívnejší. Alebo sa stane, že sa veci menia na poslednú chvíľu, čo je pre pracujúcich rodičov niekedy dosť náročné. Učiteľky sú zväčša srdečné a snaživé, hlavne tie pre menších, vedia povzbudiť a vytvoriť príjemnú atmosféru, ale aj tam to občas chce viac energie na to, aby deti naozaj nadchol nejaký predmet. Myslím, že je to taká typická dedinská škola – má svoje nesporné čaro a výhody, hlavne ten pokoj a blízkosť, ale zároveň jej chýbajú tie možnosti a svieži vietor, ktorý by ju posunul ďalej.

   Pridať reakciu