ZŠ s MŠ Červený Hrádok 235, Červený Hrádok

⭐ Vložené recenzie

1. Už nejaký čas premýšľam nad tým, kam dať svoje dieťa do školy, a tak som si robila prieskum aj o tej v Červenom Hrádku. Vieš, tá Základná škola s materskou školou. Mám taký zmiešaný pocit, keď sa na ňu pozerám z diaľky a snažím sa zistiť, čo by nám mohla ponúknuť. Prvé, čo mi udrie do očí a príde mi fakt super, je to spojenie s materskou školou. To mi príde ako obrovská výhoda, lebo si dieťa zvykne na prostredie, pozná pani učiteľky a celkovo ten prechod do prvej triedy nemusí byť taký stresujúci. Je to také prirodzené pokračovanie, človek si povie, že sa tam môže cítiť ako doma, bez nejakých veľkých šokov. A celkovo, viem si predstaviť, že v menšej škole je taká rodinnejšia atmosféra. Že sa tam deti poznajú navzájom, nie sú len čísla v obrovskej triede, kde si na nich sotva niekto spomenie. Možno aj pani učiteľky majú viac času venovať sa každému zvlášť, ak treba, a naozaj vidia, kde má dieťa silné stránky a kde potrebuje pomôcť. Páči sa mi aj to, keď vidím, že škola žije aj mimo vyučovania, že sa zapája do rôznych obecných akcií alebo organizuje svoje vlastné. To je pre deti dôležité, aby mali pocit, že sú súčasťou niečoho väčšieho, nielen sedieť v lavici. Na druhej strane, mám niekedy pocit, že v takýchto menších školách sa občas držíme starých zvykov, čo sa týka učenia. Niežeby to bolo zlé, ale predstavujem si, že pre dnešné deti by bolo fajn, keby sa učilo aj trošku inak, hravejšie a s väčším zapojením. Aby to nebolo len o memorovaní a sedení v lavici, kým sa polovica triedy nudí a čaká na zvonenie. Chcela by som, aby deti objavovali veci samé, aby sa učili premýšľať a nebáli sa pýtať. Aby sa to naozaj „ukázalo“, nie len povedalo a prečítalo z učebnice. Občas mám dojem, že vybavenie by mohlo byť modernejšie. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to vôbec nie. Ale predstavujem si interaktívne tabule, možno nejaké laboratórium pre starších, alebo aspoň dostatok zaujímavých kníh v školskej knižnici, ktoré by lákali čítať. Zdá sa mi, že v dnešnej dobe je to už štandard, a nie luxus, a deti si zaslúžia, aby mali k dispozícii všetky možné nástroje na učenie. A čo sa týka krúžkov a mimoškolských aktivít, tak tu mám pocit, že možnosti sú možno trochu obmedzené. Rozumiem, že to nie je obrovská mestská škola, ale pre talentované deti by bolo fajn mať viac príležitostí rozvíjať sa v športe, umení alebo v nejakých technických veciach, ktoré ich bavia. Nechcem, aby sa môjmu dieťaťu stalo, že by sa v niečom chcelo zlepšovať, ale škola by mu to nevedela ponúknuť, lebo na to jednoducho nie sú podmienky alebo ľudia. A tak celkovo, úprimne, niekedy mám obavu, či sú všetci dostatočne zapálení. Nie je to tak, že by boli všetci zlí, to vôbec nie, ale občas sa mi zdá, že niektorí už len „odučia“ a idú domov. Ja by som chcela, aby bolo vidno, že ich to baví a že chcú pre deti to najlepšie, že sú tam pre ne s nadšením. Aby sa s deťmi rozprávali, povzbudzovali ich, a nielen dávali úlohy a očakávali ich splnenie. To by bolo pre mňa to najdôležitejšie. Takže, je to taká pre mňa dilema. Na jednej strane je tam ten pocit rodinného prostredia a zohratosti s materskou školou, čo je veľké plus. Na druhej strane mi vŕta v hlave, či by tam dieťa dostalo všetko, čo potrebuje pre plnohodnotný rozvoj v dnešnom svete. No, ešte si to musím poriadne premyslieť.

   Pridať reakciu