ZŠ s MŠ Borodáčova 2, Bratislava-Ružinov

⭐ Vložené recenzie

1. No tak, kde začať? Rozhodli sme sa, že naša malá pôjde na Borodáčovu, lebo to máme celkom blízko a počula som všeličo dobré aj zlé, tak reku, ideme to skúsiť. Teraz po pár rokoch mám pocit, že je to taký priemer, žiadna katastrofa, ale ani žiadny zázrak, ak mám byť úprimná. Čo sa týka tých menších detí, prvé stupne, tam to vyzeralo dosť fajn. Učiteľky sa im snažili venovať, bola tam taká rodinná atmosféra. Moja malá si tam zvykla celkom rýchlo a aj tie krúžky, čo ponúkali, sa jej páčili. Zdalo sa mi, že sa tam cítila v bezpečí, čo je pre mňa ako pre mamu dosť dôležité. Nebolo to tak, že by ich len nechali samých, vždy tam niekto bol a snažil sa. Aj niektorí učitelia sú naozaj srdciari, to treba priznať, vidno na nich, že ich to baví a snažia sa deťom niečo odovzdať. Nie je to len o tom, že si odpracujú svoj čas a hotovo. Na druhej strane, mám taký pocit, že škola je už dosť stará a je to na nej aj vidieť. Tie triedy, vybavenie, je to také nemoderné. Tie digitálne tabule, čo vidíš na videách z iných škôl, sú pre nich skôr sci-fi. Niekedy som si hovorila, že by to už chcelo poriadnu rekonštrukciu, aby sa to trošku oživilo. A potom, keď dieťa postúpilo do vyšších ročníkov, tam už sa mi zdalo, že to ide trošku dolu vodou. Učenie bolo dosť často o tom, že si niečo nadiktovali, potom to skúšali a hotovo. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to proste nebolo pre nich zaujímavé. Nehovorím, že všetky hodiny, ale občas to bol fakt boj. Človek by čakal, že sa s tými deťmi budú rozprávať, diskutovať, ukazovať im veci z praxe, ale nie vždy to tak bolo. Akoby sa učilo len pre ten priemer a ak niekto potreboval trošku viac podpory, alebo bol naopak šikovnejší, tak sa na neho tak trošku pozabudlo. A komunikácia? No, to je tiež taká zvláštna kapitola. Niekedy to bolo super, všetko som vedela hneď, inokedy som sa musela doprosovať informácií. Zdá sa mi, že to dosť závisí od konkrétneho človeka a možno aj od toho, ako veľmi má náladu. Celkovo je to pre mňa taký mix pocitov. Myslím, že pre niektoré deti je to v pohode, ale pre iné to môže byť dosť náročné a vyžaduje to dosť energie aj od rodičov. Musela som sa dosť angažovať, aby som vedela, čo sa deje a aby som mala pocit, že sa veci hýbu.

   Pridať reakciu