ZŠ Rejdová 43, Rejdová

⭐ Vložené recenzie

1. Tak sa snažím dať dokopy nejaké tie myšlienky k ZŠ Rejdová, lebo predsa len, keď tam chodí moja dcéra, mám taký celkom dobrý prehľad, čo sa tam deje. Vieš, čo si budeme hovoriť, naša dedinská škola má svoje čaro aj svoje muchy, ako asi všetko na svete. Začnem tými kladmi, lebo tých je fakt dosť a sú vidieť na prvý pohľad. Asi najväčšie plus je to, že je to malá škola. To znamená, že učitelia poznajú každé dieťa. Nie je to ako vo veľkých mestských školách, kde je dcéra len jedno z tridsiatich v triede. Tu mám pocit, že vedia, čo ju trápi, čo ju baví, a vedia sa jej tak individuálne povenovať. To je na nezaplatenie, hlavne keď má dieťa niekedy slabšie chvíle alebo potrebuje niečo dovysvetľovať. Atmosféra je taká rodinná, deti sa poznajú naprieč ročníkmi, starší sa starajú o mladších, je to také milé a bezpečné prostredie. Mám pocit, že niektorí učitelia sú naozaj srdciari a vidieť, že ich tá práca baví, že sa snažia vymýšľať rôzne veci, aby hodiny neboli len o suchých faktoch z učebníc. Priznávam, že občas ma prekvapí, koľko energie vkladajú do niektorých projektov alebo mimoškolských aktivít, ktoré sa týkajú našej dediny a okolia. Vidno, že sa snažia, aby decká poznali, kde žijú, a vážili si to. No a potom je tu tá druhá strana mince, ktorá nie je vyslovene zlá, ale občas mi to nedá spávať. Práve tá veľkosť školy môže byť aj jej slabina. Pre moju dcéru, ktorá je taká šikovnejšia, to vie byť niekedy dosť nuda. Mám pocit, že pre deti, ktoré idú na doraz a potrebujú väčšiu výzvu, sa tam občas nič extra nedeje. Akože, nemôžu čakať, že každé dieťa bude mať individuálny študijný plán, ale vidím, že sa niekedy nudí a čaká len na zvonenie. Chýba mi tam taký väčší výber krúžkov alebo nejakých špecializovanejších aktivít, ktoré by ju posunuli ďalej v tom, čo ju naozaj baví. Predsa len, možnosti sú obmedzené a človek vidí, ako to funguje vo väčších školách, kde je proste iná ponuka. Občas mám tiež pocit, že niektoré metódy výučby sú ešte stále také, ako keď som chodila do školy ja – veľa memorovania a menej diskusie či práce na nejakých naozaj praktických úlohách. Chápem, že je to o zdrojoch a ľuďoch, ale niekedy sa mi to zdá také, akoby sa tam všetci báli skúšať niečo nové. Ale tak, to je len taký môj subjektívny pohľad ako mamy. Viem, že sa snažia, a moja dcéra tam má kamarátov a cíti sa tam dobre, čo je dôležité. Len si občas predstavujem, ako by to mohlo byť ešte lepšie, keby bolo viac možností a trochu viac odvahy na zmeny.

   Pridať reakciu