ZŠ pri zdravotníckom zariadení Slovenská 11, Nové Zámky

⭐ Vložené recenzie

1. Ach, no, priznám sa, keď nám lekári oznámili, že bude treba dlhodobejší pobyt v nemocnici a že sa nám naskytla možnosť prejsť do školy priamo pri zdravotníckom zariadení, nevedela som, čo si mám myslieť. Mala som strach, že to bude také smutné a sterilné, ako nemocnica sama, alebo že sa tam dcéra bude nudiť a celá tá situácia ju len viac zdeprimuje. Ale musím povedať, že mám naozaj dobrý pocit, veľmi dobrý. Už od začiatku ma prekvapil ten prístup. Nie je to tak, že by ste tam boli len nejaké číslo v rade. Pani učiteľky aj páni učitelia sú tam naozaj srdciari a vidíte, že im na deťoch záleží. Pamätám si, ako mi dcéra hovorila, že sa jej učiteľka spýtala, ako sa dnes cíti, či ju niečo bolí, a až potom sa prešlo k učeniu. To nie je samozrejmosť a pre mňa to znamenalo hrozne veľa. Zdá sa mi, že vedia presne, ako k chorým deťom pristupovať, lebo vedia, že každý deň je iný a niekedy to proste nejde. Čo sa týka učenia, viete, nie je to tá klasická škola, kde je tridsať detí v triede a bojuje sa o pozornosť. Tu sú tie skupiny menšie, čo je obrovská výhoda. Mám pocit, že vďaka tomu sa učitelia môžu venovať každému individuálne. Dcéra sa tam naozaj zlepšila v predmetoch, kde predtým v bežnej škole tak trochu plávala. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili vysvetliť veci tak, aby ich každé dieťa pochopilo, aj keď možno nebolo úplne vo svojej koži. Niekedy dcéra hovorila, že to bolo aj zábavné, čo je pre mňa nepredstaviteľné, keď si spomeniem na moje vlastné školské roky. Jasné, že to nie je ako nejaká obrovská škola plná krúžkov, výletov na hrady a zámky každý druhý mesiac alebo veľkých športových dní. To by asi ani nebolo možné a ani by to nebolo na mieste, vzhľadom na to, aké sú deti choré. Chýbajú možno tie veľké divadelné predstavenia alebo školské plesy, ale na druhej strane, tam sa na to proste nekladie dôraz. Tu ide hlavne o to, aby sa deti cítili dobre, nestrácali kontakt s učením a mali pocit, že sú stále súčasťou niečoho normálneho, aj keď sú v nemocnici. Moja dcéra sa tam necítila ako v nemocničnej izbe, ale ako v malej, útulnej triede. Jediné, čo ma niekedy mrzelo, bolo možno to, že keď sa už človek na niečo tešil, čo naplánovali, tak sa to niekedy muselo kvôli nejakému zhoršeniu stavu alebo lekárskemu zákroku zrušiť. Ale to, samozrejme, nie je chyba školy, ale proste taký je život s chorobou. Celkovo si ale myslím, že je to pre deti v takejto situácii naozaj super riešenie a mám na túto školu veľmi pekné spomienky. Je to obrovská úľava vedieť, že sa o vaše dieťa aj po vzdelávacej stránke takto dobre postarajú.

   Pridať reakciu