ZŠ pri zdravotníckom zariadení Probstnerova cesta 2, Levoča

⭐ Vložené recenzie

1. No, poviem ti, keď sa ma niekto spýta na ZŠ pri zdravotníckom zariadení Probstnerova cesta v Levoči, tak mám na to taký osobný pohľad. Vieš, nie je to taká tá klasická škola, kde by sa človek len učil a hotovo. Prvý dojem bol taký, že je to tam oveľa kľudnejšie než v bežnej škole. Necítila som sa tam ako jedno z mnohých čísel, čo bolo fakt super. Mám pocit, že učitelia tam naozaj vedeli, ako sa správať k deťom, ktoré majú nejaké zdravotné problémy. Nikto tam nerobil drámu, keď niekto musel odísť k lekárovi alebo bol unavený uprostred hodiny. To je podľa mňa obrovské plus, lebo inde by sa na teba pozerali divne a možno by aj boli nepríjemní. Ale zase na druhej strane, chýbalo mi tam trochu to bežné školské šantenie, tie bláznivé krúžky po vyučovaní alebo také tie klasické školské akcie, na ktoré si spomínaš celý život. Cítila som sa občas tak trochu odstrihnutá od sveta, lebo predsa len, je to špecifické prostredie. Chápem prečo to tak je, samozrejme, veď ide o to, aby sa deti cítili bezpečne, ale keď si dieťa, chceš zažiť všetko, čo aj tvoji kamaráti z iných škôl. V tomto smere sa mi to zdalo trochu obmedzené, akoby mi niečo utekalo, alebo tak nejako. Čo sa týka samotnej výučby, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to vôbec nie. Snažili sa naozaj vysvetľovať veci, ale s takou trpezlivosťou, akú v normálnej veľkej triede len tak nevidíš. Keď som niečo nepochopila, nemala som strach sa opýtať znova a znova, kým mi to nedošlo. Zdalo sa mi, že každý tam mal taký svoj individuálny plán, alebo aspoň taký pocit to vo mne zanechávalo. Nebol tam taký ten stres, že musím všetko vedieť hneď, lebo inak prepadnem. To bolo pre mňa fakt uvoľňujúce, hlavne v takej situácii. Alebo skôr ten pocit, že ak si tam len na chvíľu, tak sa nemusíš až tak veľmi snažiť. Viem, že to je asi zámer, aby sa žiaci nestresovali, ale niekedy mi to prišlo až príliš pohodové. Pre niekoho, kto sa potom má vrátiť do bežnej školy, to môže byť celkom šok, lebo tam už nikto nečaká. Nemyslím si, že by tam niekto lajdáčil, to nie, ale ten tlak na výkon tam proste nebol taký silný, ako som zažila inde. Čo je aj dobré, aj zlé, záleží od toho, čo človek práve potrebuje, však? Mám proste taký dojem, že tá škola je presne pre tých, ktorí v danej chvíli potrebujú hlavne pochopenie a taký pokoj. Nemám osobnú skúsenosť s tým, aké to je, keď tam niekto ostane dlhodobo, ale takto z pozície, čo som tam zažila len nejaké obdobie, to vnímam ako miesto, ktoré sa snaží hlavne pomôcť. Ten personál, alebo teda tí ľudia, s ktorými som prišla do kontaktu, mi prišli fakt v pohode a bolo vidieť, že im na deťoch záleží. Je to proste také iné, ale vo svojej podstate veľmi potrebné miesto, mám pocit.

   Pridať reakciu