ZŠ pri zdravotníckom zariadení Jána Jánskeho 1, Spišská Nová Ves

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som sa ocitla na tejto škole pri zdravotníckom zariadení Jána Jánskeho v Spišskej Novej Vsi, keďže som musela byť nejaký čas preč z domu kvôli zdraviu. Priznám sa, spočiatku som sa toho dosť bála, lebo som nevedela, čo čakať a ako to celé bude fungovať, keďže to nie je úplne bežná škola. Ale musím povedať, že učitelia sú tam fakt super. Nie je to ako v klasickej škole, kde musíš držať krok so všetkými a ide sa podľa prísneho plánu. Oni vedia, že máme svoje problémy a často nám nie je najlepšie, a tak sa nám venujú úplne inak. Mám pocit, že im na nás naozaj záleží a snažia sa pochopiť, čo prežívame. Neexistuje tam taký ten stres, že musím všetko vedieť hneď a na jednotku. Skôr ma podporia a povzbudia. Pamätám si, ako som mala pocit, že na niektoré veci proste nemám energiu, a oni to chápali. Nekričali, nenútili. Namiesto toho ma len jemne potlačili, aby som to skúsila znova, keď sa budem cítiť lepšie. Zdá sa mi, že si uvedomujú, že na prvom mieste je naše zdravie, a až potom učenie. To je pre mňa obrovská úľava. A celkovo je tam taká iná atmosféra. Nie je tam ten hluk a zhon, čo býva v klasickej škole. Triedy sú menšie, takže je tam viac priestoru pre každého a vieš sa sústrediť. Človek sa tam necíti ako jedno z mnohých detí, ale ako niekto, na kom záleží. Niekedy, keď som sa cítila naozaj zle, som si vážila, že nemusím sedieť v preplnenej triede s tridsiatimi deťmi a stále sa musieť hlásiť. Tu je to oveľa pokojnejšie a dá sa sústrediť, aj keď ti nie je najlepšie. Nemám pocit, že by tam len púšťali filmy, aby zabili čas, ale vedia prispôsobiť výučbu tak, aby to bolo pre nás zvládnuteľné. Na druhej strane, občas mi chýbalo to bežné školské dianie. Niekedy som si predstavovala, ako sa moji kamaráti doma hrajú na ihrisku, idú na výlet s triedou alebo majú nejaký školský ples. Tu také veci veľmi nie sú. Jasné, že to chápem, veď sme tam všetci kvôli zdraviu a na to sa myslí v prvom rade, ale občas je to také smutné, že nemáme tie normálne školské akcie alebo krúžky, čo majú deti inde. S týmto síce nemám osobnú skúsenosť, ale počula som, že niekedy je pre niektorých ťažké vrátiť sa potom do bežnej školy. Predsa len, zvykneš si na iný režim, menší kolektív a potom ten šok môže byť dosť veľký. Niekedy sa človek cíti tak trochu izolovaný. Aj keď sú tam super ľudia a je tam fajn atmosféra, predsa len si uvedomuješ, že si tam, lebo si chorá. To vie byť niekedy dosť deprimujúce. Nechcem, aby to znelo, že sa mi tam nepáčilo, ale je to proste iné ako normálny život. Máš pocit, že si v takej bubline, aj keď v tej bubline sa ti snažia pomôcť a uľahčiť ti to. Takže ak sa tam niekto ocitne, myslím si, že sa nemusí báť. Je to špecifické miesto, ale s ľuďmi, ktorí rozumejú a chcú ti pomôcť prejsť tým náročným obdobím. Pre mňa to bola vtedy nutnosť, ale som vďačná, že som tam mohla byť, aj keď mi chýbali tie bežné školské dni s kamarátmi.

   Pridať reakciu