Meno: Základná škola pri Liečebno – výchovnom sanatóriu
Adresa: Hrdličkova 21, Bratislava-Nové Mesto, 83101
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://lvsba.edupage.org/
Vzdelávacia inštitúcia poskytuje primárne vzdelávanie žiakom, ktorí vyžadujú špecifický prístup z dôvodu zdravotných, psychických alebo sociálnych potrieb. Jej hlavným cieľom je zabezpečiť komplexnú pedagogickú starostlivosť a podporiť žiakov v ich osobnostnom a akademickom rozvoji v prostredí, ktoré zohľadňuje ich individuálne požiadavky. Výučba prebieha v malých triednych kolektívoch, čo umožňuje učiteľom venovať sa každému žiakovi intenzívnejšie a prispôsobovať metódy výučby ich tempu a schopnostiam. Pedagogický proces kladie dôraz na individuálny prístup, využívanie diferencovanej výučby a integráciu terapeutických prvkov do vzdelávania. Škola spolupracuje s odborníkmi z liečebno-výchovného sanatória, čo zabezpečuje prepojenie pedagogickej a odbornej terapeutickej starostlivosti. Žiaci sa učia podľa štátneho vzdelávacieho programu pre základné školy, pričom je kladený dôraz na posilnenie sociálnych zručností, emocionálnej stability a rozvoj sebaúcty. Priestory školy sú prispôsobené potrebám žiakov. Inštitúcia je známa ako Základná škola pri Liečebno – výchovnom sanatóriu Hrdličkova 21, sídliaca v Bratislave-Nové Mesto. Škola je plne organizovanou základnou školou poskytujúcou vzdelávanie od prvého po deviaty ročník.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710163460
- Eduid: 100000448
- Orientačný počet žiakov: 16
- Školu nájdete v meste alebo obci Bratislava-Nové Mesto, okres/obvod Bratislava III, Bratislavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som prvýkrát počula o ZŠ na Hrdličkovej, priznám sa, mala som taký divný pocit. Predsa len, je to škola pri sanatóriu, a človek si hneď predstaví všeličo. Ale po čase, keď už tam dieťa chodí, musím povedať, že sa na to pozerám inak. Jedna z prvých vecí, čo mi udrela do očí, je, že učitelia tam musia mať svätú trpezlivosť a neuveriteľnú dávku pochopenia. Zdá sa mi, že každému dieťaťu sa snažia naozaj venovať individuálne, čo v bežnej veľkej škole, kde majú v triede tridsať detí, proste neexistuje. Keď vidím, ako sa dieťa pomaličky posúva vpred, aj keď sú dni, kedy je to pre neho ťažké, viem, že to je aj vďaka nim. Naozaj cítim, že sa tam snažia vytvoriť také bezpečné prostredie, kde sa deti nemusia báť povedať, čo ich trápi, alebo že im niečo nejde. Na druhej strane, človek si občas povzdychne, že to nie je klasická základka. Chýba mi tam možno taká tá živosť a ruch, aký si pamätám z môjho detstva, plné ihriská a krúžky každý deň, kde sa deti môžu vyblázniť s bežnými spolužiakmi. Jasné, snažia sa vymýšľať aktivity, ale proste to prostredie je špecifické a niekedy to cítiť. Tie priestory sú také, aké sú, nie sú to žiadne moderné výstrelky, skôr také, čo už niečo zažili a sú viditeľne prispôsobené konkrétnym potrebám, čo ale nie vždy pôsobí veľmi sviežo. Ale zas, dôležitejšie je, čo sa deje vo vnútri, nie? Mám pocit, že tu sa viac kladie dôraz na to, aby sa dieťa cítilo dobre, aby našlo svoju pohodu a naučilo sa fungovať s ostatnými, než len na to, aby vedelo spamäti všetky hlavné mestá sveta. Niekedy síce vidím, že deti proste len sedia a čakajú, kým bude koniec hodiny, lebo sa možno nudia, ale myslím, že to je skôr o tom, že každé dieťa je iné a nie vždy sa trafia do toho, čo by ho naozaj chytilo. Ale nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby si oddýchli, to vôbec. Skôr sa mi zdá, že hľadajú cesty, ako ich zaujať a nájsť si k nim cestu. A čo sa týka takých tých bežných vecí, ako jedlo alebo komunikácia, tak to je v poriadku. Viem, že ak potrebujem niečo prebrať, viem sa ozvať a stretnú sa so mnou. Necítim sa, že by som tam mala len tak odovzdať dieťa a koniec. Ale zas, priznám sa, že niekedy mám pocit, že sú tam všetci dosť unavení. Je to náročná práca s týmito deťmi, ktoré potrebujú naozaj veľa pozornosti a majú svoje vlastné výzvy. A to sa potom prejaví aj na celkovej atmosfére. Ale taký je život, no.