ZŠ Pri kríži 11, Bratislava-Dúbravka

⭐ Vložené recenzie

1. Tak, keď si tak spomínam na tie roky na základke, ZŠ Pri kríži v Dúbravke mi hneď naskočí do hlavy. Mám pocit, že to bolo také… všelijaké, ale to je asi normálne. Celkovo sa mi tam páčilo, prostredie bolo celkom fajn, také útulné, aj keď jasné, niekde už bolo vidieť, že budova má svoje roky. Ale pamätám si, že sme mali celkom dobré počítačové učebne, kde sa dalo fakt niečo naučiť a nebolo to len tak, že sme tam sedeli a pozerali do blba, kým nezazvoní. A aj telocvičňa bola celkom dobrá, na telesnej sme sa dosť vybláznili. Čo sa týka učiteľov, tak to je podľa mňa ako všade inde. Boli tam fakt skvelí ľudia, pri ktorých som mala pocit, že ich to baví a že nám chcú naozaj niečo odovzdať. Tam to nebolo len o suchých poučkách, ale snažili sa nám veci vysvetliť tak, aby sme im rozumeli a aby nás to aj chytilo. S tými som sa v škole cítila fakt dobre a veľa som sa naučila. Ale potom boli aj takí, pri ktorých som sa fakt dosť nudila. To bol niekedy taký boj, lebo proste len prečítali z učebnice a hotovo. Celá polovica triedy len čakala na zvonenie a radšej si pod lavicou čítala knihu alebo kreslila. Mala som pocit, že ich ani nezaujíma, či niečomu rozumieme alebo či nás to vôbec baví. Bolo to také pasívne, čo je strašné. No a tá jedáleň… to je kapitola sama o sebe. Pamätám si, že som si často nosila desiatu z domu, lebo jesť to, čo tam navarili, bol pre mňa občas boj. Niežeby to bolo vždy zlé, ale boli dni, keď som mala pocit, že to nikto ani len neochutnal. Ale tak, to je asi klasika na všetkých školách, nie? Na druhej strane, čo musím pochváliť, boli rôzne tie školské akcie a projekty. Tam sa škola fakt snažila a myslím, že sme mali dosť príležitostí robiť aj niečo navyše, nielen sa učiť. Cítila som, že tam bola taká komunita, že to nebolo len o tom, prísť a odísť. Vždy sa niečo dialo, boli nejaké súťaže, dni otvorených dverí alebo iné aktivity. To bolo super a myslím, že to pomohlo aj tomu, aby sme sa necítili len ako číslo. Niekedy som ale mala pocit, že na nás bol dosť tlak na známky, čo niekedy zatienilo to, že sa má človek aj niečo reálne naučiť pre život. Bolo to také, že hlavne jednotky a dvojky a už sa nikto nepozeral na to, či danú látku aj naozaj chápeme. Komunikácia s rodičmi bola podľa mňa taká všelijaká, niekedy super, inokedy som mala pocit, že sa niekam na dôležité veci ani nedostaneme, ak sme si to sami aktívne nevybavili. Ale tak, to je len moja osobná skúsenosť, iní to mohli vnímať inak. Ale celkovo som si odniesla z tej školy všeličo, dobré aj zlé, ako asi zo života.

   Pridať reakciu