ZŠ pre žiakov so sluchovým postihnutím internátna Viliama Gaňu Československej armády 18, Kremnica

⭐ Vložené recenzie

1. Tak, idem sa podeliť s mojimi pocitmi z tejto školy v Kremnici, kde chodia deti so sluchovým postihnutím. Vieš, ako rodič, keď hľadáš pre svoje dieťa to najlepšie, tak si prejdeš všeličím. Ja som mala zo začiatku také zmiešané pocity, ale snažím sa to vidieť čo najobjektívnejšie, aj keď viem, že to je skôr o mojom vnímaní. Mám pocit, že veľkým plusom je tam taký naozaj rodinný prístup. Keďže je to internátna škola, deti tam strávia veľa času a podľa mňa je super, že sa tam poznajú navzájom, rozumejú si a je to taká ich komunita. Naše dieťa si tam našlo kamarátov, čo je pre mňa obrovská úľava. Tie menšie triedy sú tiež na nezaplatenie, lebo sa učitelia môžu venovať každému individuálne. Cítim, že to nie je len o tom, že ich niekto doučí, ale naozaj sa snažia, aby sa posúvali dopredu. Logopédia je tam fakt super, to je podľa mňa jeden z pilierov a vidieť, že na tom poctivo makajú. Nepúšťajú nám len tak nejaké cvičenia na doma a potom sa nestarajú, ale naozaj to s deťmi robia. Čo sa týka výučby, zdá sa mi, že niektoré hodiny sú fakt zaujímavé a moderné. Naozaj, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažili sa deti zapojiť. Majú tam aj celkom fajn vybavenie, čo je dneska dôležité, keďže technológie idú stále dopredu. A sú tam aj krúžky, čo je super, že sa deti môžu venovať aj niečomu inému ako len škole. To vytvára taký pocit, že to nie je len škola, ale aj miesto, kde sa môžu rozvíjať. Na druhej strane, občas sa mi zdá, že je to trošku uzavretý svet. Niekedy mám pocit, že by to chcelo možno viac kontaktu s vonkajškom, aby sa deti necítili príliš izolovane. A čo si budeme hovoriť, internát síce má svoje čaro, ale sem-tam by mu nejaká tá oprava alebo modernizácia prospela. Také tie bežné veci, vieš. Stravovanie v internáte… no, dalo by sa na tom popracovať, deti občas frflú, ale to je asi klasika všade. A čo sa týka niektorých hodín, tam mám pocit, že sa niekedy trošku uviazlo v starších koľajach. Občas to v triede vyzeralo tak, že polovica detí už len čakala na zvonenie, lebo ich to jednoducho nebavilo. Tam by to chcelo možno viac sviežeho vzduchu, viac takých aktivít, čo by ich vtiahli do deja. Ale celkovo je to taká škola, kde sa snažia, aj keď ako všade, má svoje muchy. Dôležité je, že naše dieťa je tam spokojné a cíti sa tam bezpečne.

   Pridať reakciu