Meno: Základná škola pre žiakov s telesným postihnutím ako organizačná zložka Spojenej školy
Adresa: Budovateľská 1309, Vranov nad Topľou, 09301
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://zspretpadic.edupage.org/
Táto špecializovaná základná škola poskytuje komplexné vzdelávanie žiakom s telesným postihnutím, pričom kladie dôraz na individuálny prístup a prispôsobenie vzdelávacieho procesu ich špecifickým potrebám. Vyučovanie sa realizuje podľa školského vzdelávacieho programu, ktorý je modifikovaný tak, aby zohľadňoval možnosti a tempo každého žiaka. Okrem kľúčových predmetov sa zameriava na rozvoj praktických zručností, samostatnosti a sociálnej interakcie, čím podporuje celkovú pripravenosť na život. Súčasťou komplexnej podpory sú rôzne terapeutické a rehabilitačné aktivity, ako napríklad fyzioterapia, hydroterapia či ergoterapia, ktoré sú integrované do denného rozvrhu a napomáhajú celkovému fyzickému a psychickému rozvoju. Žiaci sú vzdelávaní v bezbariérovom prostredí, ktoré je vybavené špeciálnymi didaktickými pomôckami a modernými technológiami pre efektívnejšie učenie. Pedagogický tím, zložený zo špeciálnych pedagógov, asistentov učiteľa a ďalších odborníkov, zabezpečuje komplexnú podporu a individuálnu starostlivosť. Škola, nesúca názov Základná škola pre žiakov s telesným postihnutím ako organizačná zložka Spojenej školy Budovateľská 1309 vo Vranove nad Topľou, sa usiluje o vytvorenie podnetného a podporujúceho prostredia, kde sa žiaci cítia bezpečne a sú motivovaní k učeniu. Vzdelávanie je primárne zamerané na prípravu žiakov na ďalšie životné etapy a integráciu do spoločnosti. Škola je plne organizovaná, zabezpečujúca úplné základné vzdelanie pre svojich žiakov.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710261071
- Eduid: 100014031
- Orientačný počet žiakov: 5
- Školu nájdete v meste alebo obci Vranov nad Topľou, okres/obvod Vranov nad Topľou, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Pamätám si, keď som prvýkrát prišla na Budovateľskú vo Vranove, bolo to pre mňa také nové, iné ako normálne školy, na ktoré som bola zvyknutá. Hneď mi padol do oka taký ten rodinný pocit, vieš? Necítila som sa tam ako nejaké číslo, ale skôr ako súčasť niečoho, kde sa naozaj starajú. Učitelia a celý personál, sestričky aj vychovávateľky, mali fakt svätú trpezlivosť. To sa len tak nevidí. Niekedy sme boli fakt ťažkí oriešok, ale nikdy som necítila, že by sa na nás hnevali alebo to vzdávali. Skôr naopak, vždy sa snažili nájsť nejakú cestu, ako nám niečo vysvetliť alebo ako nás motivovať. To bolo super, lebo sa mi zdalo, že im na nás naozaj záleží, nielen že si tam odrobia svoj čas a idú domov. Čo sa týka samotného učenia, nebolo to len také, že by nám púšťali filmy, aby zabili čas, to vôbec nie. Snažili sa prispôsobiť výuku nám, aj keď to asi nebolo vždy ľahké. Samozrejme, boli hodiny, kde som sa nudila, to je jasné, polovica triedy občas len tak sedela a čakala na zvonenie, ale to je asi všade. Ale veľakrát to bolo aj fakt zaujímavé, hlavne keď sme mali nejaké praktické veci alebo keď nám rozprávali o tom, ako veci fungujú v reálnom živote, čo mi prišlo fakt dôležité. No a tie rehabilitácie, to bola kapitola sama o sebe. Niekedy to bolo peklo, lebo to bolelo alebo to bolo únavné, ale mám pocit, že vďaka nim som sa fakt zlepšila. Mali sme tam super ľudí, ktorí vedeli, čo robia a ako nás povzbudiť, aj keď sme už nemohli. To je na nezaplatenie, lebo tam som videla, že sa na mňa myslí komplexne, nielen na to, aby som vedela matiku, ale aj aby som sa lepšie cítila. Ale zas na druhej strane, niekedy mi prišlo, že by sme potrebovali viac moderných pomôcok. Tie, čo tam boli, si pamätám už z čias, keď som bola úplne maličká. Je mi jasné, že to asi nie je len tak, ale predsa len, keby sme mali novšie veci, možno by sme sa aj lepšie učili alebo rehabilitovali. A občas mi tiež chýbali nejaké krúžky alebo aktivity, ktoré by nás viac spojili s ‚normálnym‘ svetom. Cítila som sa tam tak trochu v bubline a bála som sa, ako to bude, keď z tej bubliny vyjdem a budem musieť fungovať vonku, bez tej opory. Celkovo to tam bolo určite lepšie ako som si myslela, že bude. Dalo mi to veľa a som vďačná za ľudí, ktorí sa nám tam venovali a za to, ako ma tam prijali. Len škoda, že tie možnosti sú niekedy také obmedzené, ale to asi nie je vina len školy, to je skôr taký celoslovenský problém, mám pocit.