ZŠ pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou internátna Dr. Herza 6, Lučenec

⭐ Vložené recenzie

1. No, keď som rozmýšľala nad tou školou Dr. Herza v Lučenci, mám taký zvláštny pocit, lebo je to fakt špecifické miesto, kde sa človek učí trochu inak. Na jednej strane som tam zažila veci, ktoré mi fakt pomohli, hlavne s tou rečou. Keď si spomeniem, ako som hovorila, keď som tam prišla, a ako to vyzerá teraz, tak je to obrovský rozdiel. Tie individuálne cvičenia a logopédia, to je proste základ a tam vidím ten najväčší prínos, že sa mi tam naozaj venovali a mali na mňa čas. To doma by som asi nemala takú možnosť. Učitelia sú tam podľa mňa fakt trpezliví. Vidno, že vedia, ako s deťmi pracovať, čo si fakt cením, lebo viem, že s nami to nie je vždy sranda. Niekedy mi prišlo, že sa fakt snažia vymýšľať rôzne aktivity, aby nás to bavilo, nebolo to len také bifľovanie z kníh. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, snažili sa nám to vysvetliť rôznymi spôsobmi, čo je super. Ale zase, občas som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, hlavne keď sme preberali niečo, čo nás už proste nebavilo a učiteľka to možno nevedela podať nejak extra zaujímavo, to je pravda. Ale tak to je asi aj na iných školách. Ten internát, to je kapitola sama o sebe. Pre mňa to bolo aj super, aj občas také… iné. Na jednej strane si človek zvykne, má tam kamošov, je tam taký pevný režim, čo je niekedy fajn, lebo sa človek naučí samostatnosti a nejakej disciplíne. Ale zase, niekedy som si proste hrozne chýbala domov, tie večere s rodičmi mi chýbali, alebo si len tak ľahnúť do vlastnej postele. A jedlo? No, občas sa dalo, občas… no, klasika internátne jedlo, nič moc pre fajnšmekrov, ale hladná som nebola. Prostredie školy mi prišlo také… no, staršie. Jasné, že by sa zišlo pár vecí zmodernizovať, ale zase, nebolo to nič hrozné, všetko fungovalo, ako malo, dalo sa na to zvyknúť. A atmosféra? Medzi deťmi je to ako všade, sú tam super kamoši, s ktorými som dodnes v kontakte, ale občas aj nejaké tie hádky alebo potýčky, ale to je normálka, keď je pokope toľko detí. Ale celkovo som sa tam cítila celkom bezpečne a to je asi hlavné. Mala som pocit, že aj keď občas boli nejaké problémy, riešili sa. Takže celkovo mám taký pocit, že to bola dobrá skúsenosť, aj keď nie vždy prechádzka ružovou záhradou. Ale som vďačná za to, čo mi to dalo do života, hlavne s tou rečou, to je proste neoceniteľné.

   Pridať reakciu