ZŠ pre žiakov s autizmom Vojenská 13, Košice-Staré Mesto

⭐ Vložené recenzie

1. Tak ako začať s recenziou na ZŠ na Vojenskej, čo je pre tie naše detičky s autizmom… Keď sme tam nášho drobca dávali, tak som mala taký zvláštny pocit. Na jednej strane obrovskú nádej, že konečne nájde miesto, kde mu rozumejú, kde nebude ten iný. A na druhej strane, samozrejme, trochu strach, lebo však ako rodič stále chceš pre svoje dieťa to najlepšie a vieš, že každý deň je výzva, a že to je iné ako bežná škola. Čo sa mi na začiatku páčilo, bolo, že triedy sú tam fakt maličké. To je podľa mňa obrovská výhoda, lebo tak sa fakt môžu venovať každému. A teda, mám pocit, že naozaj sa snažia. Nebolo to tak, že by tam len deti sedeli a pozerali do blba, kým im učitelia púšťali filmy, aby zabili čas. Vidno, že sa tam s nimi pracuje, snažia sa ich zapájať, hoci viem, že to je niekedy naozaj peklo s našimi deťmi. Zdalo sa mi, že učitelia majú dosť trpezlivosti a skúseností, čo je fakt k nezaplateniu. Pre mňa je dôležité, že sa s ním rozprávajú, snažia sa pochopiť, čo mu hovorí telo, keď nevie povedať slovami. Aj tie priestory pre mňa boli celkom fajn, hlavne sa mi páčilo, že majú kadejaké pomôcky, čo sa inde len tak nevidí. A zdalo sa mi, že aj s tými ich psychológmi alebo špeciálnymi pedagógmi sa dá celkom normálne baviť, čo je tiež super. Ale zas, ruku na srdce, nie je všetko ružové. Mala som pocit, že aj keď sa snažia, tak niekedy im proste chýbajú ruky. Alebo možno peniaze, neviem, ja do toho nevidím tak hlboko. Ale proste občas som mala dojem, že niektorí učitelia sú strašne vyčerpaní a to sa potom odrazí aj na deťoch. Nie je to tak, že by sa mi dieťa sťažovalo na nejaké hrozné veci, ale videla som, že občas sa proste polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo niektorý program nebol pre všetkých taký pútavý. A takisto tá komunikácia s rodičmi, to je niekedy fakt slabšie. Niekedy mi prišlo, že sa musím dosť sama pýtať a ťahať z nich informácie, namiesto toho, aby prišli oni s niečím aktívne. Chápem, že majú kopec papierovačiek a roboty, ale predsa len, pre rodiča je to dôležité. A ešte čo sa týka takých tých výletov a aktivít mimo školy, s týmto nemám osobnú skúsenosť, ale z počutia viem, že to asi nie je ich silná stránka, čo je škoda, lebo aj naše deti potrebujú zažiť svet. Celkovo mám pocit, že je to tam taká… snaha s obmedzeniami. Snažia sa naozaj pomôcť, ale asi narazili na svoje limity, čo je pre mňa ako rodiča niekedy frustrujúce. Ale aj napriek tomu je to jedno z mála miest, kde sa cítime, že náš chlapec má šancu, a to je pre mňa hlavné.

   Pridať reakciu