ZŠ pre žiakov s autizmom Továrenská 63/1, Myjava

⭐ Vložené recenzie

1. Keď sa človek ocitne v situácii, že hľadá školu pre dieťa so špeciálnymi potrebami, je to taká jazda na húsenkovej dráhe. Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie a ja som sa teda poriadne namakala, kým som si urobila obraz o tom, čo a ako v ZŠ na Továrenskej v Myjave funguje. Mám pocit, že je dôležité podeliť sa o to, čo som zažila a čo si myslím. Na začiatok musím povedať, že atmosféra v škole je naozaj príjemná. Keď tam človek vojde, hneď cíti, že sa tam snažia vytvoriť také prostredie, kde sa deti cítia bezpečne a pochopené. Videla som, že sa tam s deťmi pracuje individuálne a to je pre mňa úplne kľúčové. Nie je to tak, že by všetky deti hádzali do jedného vreca a očakávali od nich to isté. Práve naopak, snažia sa pochopiť každé dieťa a ísť mu v ústrety. To je podľa mňa obrovské plus, lebo viem, že v bežných školách by to takto vôbec nešlo. Moje dieťa sa tam od začiatku cítilo celkom fajn, čo bolo pre mňa obrovské uľahčenie, lebo som sa bála, ako to bude zvládať. Čo ma ale niekedy trošku zamrzí, je, že cítim, že tie zdroje, ktoré majú k dispozícii, sú občas dosť obmedzené. Je vidno, že sa tam snažia robiť maximum s tým, čo majú, ale mám pocit, že by sa zišlo viac pomoci, viac špecialistov, možno aj viac priestorov, ktoré by boli prispôsobené presne pre tie ich potreby. Niekedy sa mi zdalo, že by sa dalo robiť ešte viac, ale viem, že sú viazaní rozpočtom a tým, čo proste vedia zabezpečiť. Napríklad, niektoré pomôcky by si už možno zaslúžili obmenu alebo nejakú modernizáciu, aby to bolo pre deti ešte atraktívnejšie. Komunikácia s rodičmi je celkom v pohode, ale občas som mala pocit, že by to mohlo byť ešte lepšie. Viete, keď máte doma dieťa so špeciálnymi potrebami, každý kúsok informácie je pre vás zlato. Niekedy mi prišlo, že sa musím viac pýtať a iniciatívne hľadať informácie, než by mi boli aktívne podávané. Ale zase chápem, že majú toho naozaj veľa a venujú sa deťom, čo je predsa len prioritou. Celkovo si však myslím, že personál sa snaží a je naozaj trpezlivý, čo je pri takýchto deťoch úplne nevyhnutné. Takže keď to zhrniem, je to také, že som rada, že tam moje dieťa môže chodiť, lebo viem, že je tam v dobrých rukách a nikto sa na neho nepozerá divne. Dostáva tam takú oporu, akú potrebuje, a to je pre mňa to najdôležitejšie. Ale na druhej strane si hovorím, že by bolo super, keby mali ešte viac podpory zvonku, aby mohli robiť tie veci, o ktorých viem, že by im a našim deťom ešte viac pomohli. Je to proste taký boj, ale aspoň viem, že sa tam snažia bojovať s nami.

   Pridať reakciu