Meno: Základná škola pre žiakov s autizmom sv. Anny
Adresa: Levočská 22, Stará Ľubovňa, 06401
Zriaďovateľ: Cirkev, náboženská spoločnosť
Web: https://zsasvanny.edupage.org/
Škola sa zameriava na poskytovanie špecializovaného vzdelávania a komplexnej podpory žiakom s poruchou autistického spektra, pričom kladie dôraz na individuálne potreby každého dieťaťa. Výchovno-vzdelávací proces je starostlivo prispôsobený s cieľom systematicky rozvíjať komunikačné, sociálne a kognitívne schopnosti žiakov, ako aj ich samostatnosť. Učebný plán je modifikovaný podľa Rámcového učebného plánu pre žiakov s autizmom a implementovaný s využitím vizuálnych podporných systémov, predvídateľného štruktúrovaného prostredia a metód postupného učenia. Kľúčovú úlohu zohráva rozvoj funkčnej komunikácie, či už verbálnej alebo s využitím alternatívnych a augmentatívnych komunikačných systémov. Dôležitá je aj výučba praktických životných zručností a podpora sebaobsluhy. Kolektív kvalifikovaných pedagógov, vrátane špeciálnych pedagógov a asistentov učiteľa, sa venuje individuálnemu prístupu v malých triedach, čo umožňuje intenzívnejšiu prácu s každým žiakom. Škola, známa ako Základná škola pre žiakov s autizmom sv. Anny, sídliaca na Levočskej 22 v Starej Ľubovni, sa snaží vytvárať bezpečné a podnetné prostredie. K dispozícii sú priestory pre logopedickú a psychologickú podporu, vrátane senzorickej miestnosti, ktorá pomáha pri regulácii zmyslových vnemov. Aktívne sa tiež podporuje spolupráca s rodinami žiakov, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou celkového rozvoja detí. Škola je plne organizovaná základná škola, poskytujúca vzdelávanie v primárnom aj nižšom sekundárnom stupni.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 055711014
- Eduid: 100020111
- Orientačný počet žiakov: 5
- Školu nájdete v meste alebo obci Stará Ľubovňa, okres/obvod Stará Ľubovňa, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď sme sa s mužom rozhodovali, kam nášho malého nakoniec dáme, tak ZŠ pre žiakov s autizmom sv. Anny v Starej Ľubovni bola pre nás celkom jasná voľba. Už len to, že je to škola špeciálne pre deti ako je náš, mi dávalo taký zvláštny pocit úľavy. Že tam nebudú musieť bojovať s nezáujmom alebo nepochopením. A naozaj, keď sme tam chodili, alebo keď som videla, ako sa deti tam cítia, tak to bolo vidieť. Ten personál, čo tam pracuje, to sú fakt trpezliví ľudia. Viem si predstaviť, že to tam nie je vždy med lízať, ale vždycky sa mi zdalo, že k tým deťom pristupujú s takou zvláštnou jemnosťou a snažia sa pochopiť, čo im vlastne prekáža alebo čo potrebujú. Malý tam mal pocit bezpečia, čo je pre mňa úplne kľúčové. Žiadne stresy z veľkého kolektívu, každý si tam tak nejak fungoval vo svojom tempe a bolo to fajn. Vedia, že sa treba venovať každému inak a zdalo sa mi, že sa o to aj naozaj snažia. Na druhej strane, samozrejme, nie je to vždycky ružové. Občas som mala pocit, že aj keď sa snažia, ako vedia, tak tých možností tam možno nie je vždycky úplne dosť. Rozumiem, že to nie je jednoduché s financiami ani s tými špeciálnymi pomôckami, ale niekedy mi prišlo, že by sa dalo robiť viac, aby sa tie deti fakt nejak posúvali ďalej. Akože, niekedy som si myslela, že sa tam možno až príliš držia tých zaužívaných vecí a chýba mi tam taká iskra, že by skúšali niečo nové a fakt sa snažili prísť na to, ako to každému jednému dieťaťu sadne najlepšie. Niekedy sa mi zdalo, že niektoré deti sa tam aj trošku nudili, keď nemali presne tú činnosť, čo ich bavila, alebo keď sa im venovala iná teta. Alebo že komunikácia s nami rodičmi by mohla byť občas taká otvorenejšia, že by sme vedeli viac o tom, čo sa deje, alebo ako by sme mohli doma nadviazať na to, čo sa učia v škole. Tiež som si všimla, že na tie extra aktivity, ktoré by mohli deti možno aj viac rozvíjať mimo bežného učiva, na tie tam akosi nezostáva čas alebo možnosti. Predsa len, aj autistické deti potrebujú pestré podnety, aby objavovali svet. Nechcem, aby sa to bralo zle, lebo to, že vôbec taká škola existuje a že sa tam o naše deti starajú, to je super. Len niekedy mám taký pocit, že by tam chcelo možno trochu viac odvahy skúšať nové veci a nebáť sa, že niečo nepôjde hneď dokonale. Ale celkovo som rada, že tam náš malý chodil, lebo to tam bolo také, no, ľudské, a to je pre mňa nakoniec asi najdôležitejšie.