ZŠ pre žiakov s autizmom Matice slovenskej 11, Prešov

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som riešila, kam dať svoje dieťa, ZŠ pre žiakov s autizmom Matice slovenskej v Prešove sa zdala ako tá najlepšia šanca, proste miesto, kde mu konečne porozumejú. A musím povedať, že v mnohých veciach to tak aj je. Mám pocit, že sa tam stretli fakt super ľudia, ktorí majú to srdce na správnom mieste a vedia sa venovať deťom s autizmom tak, ako to nie je bežné v klasických školách. Je vidieť, že mnohí tam idú do práce s takou tou vnútornou motiváciou a trpezlivosť, to je tam asi alfa a omega, veď to pozná každá mama. Môjmu dieťaťu to tam naozaj pomohlo, hlavne čo sa týka takého toho sociálneho kontaktu, proste sa tam cítilo bezpečnejšie a menej vyčlenené, čo je pre mňa na nezaplatenie. Ale, samozrejme, nie je všetko ružové a život nie je rozprávka. Občas mám pocit, že aj keď je to špecializovaná škola, stále sa stretávame s takými tými systémovými vecami. Niekedy mi prišlo, že komunikácia medzi školou a rodičmi nie je úplne vždy na sto percent, občas sme sa museli dosť pýtať a ísť si za informáciami sami. Teda, nebolo to tak, že by nám nikto nechcel nič povedať, ale skôr tak, že niekedy to bolo pomalé a človek sa musel obracať. Alebo, úprimne, nie všetci učitelia tam majú asi rovnako hlboké skúsenosti alebo ten dar pracovať s deťmi s takýmito špecifickými potrebami. Stretli sme sa s pár situáciami, kedy som si povzdychla, že no, tak toto mohlo byť lepšie alebo že sa proste syn nudil, lebo to pre neho nebolo zaujímavé a mal pocit, že len čaká na koniec hodiny. Nehovorím, že to bolo vždy, ale občas som videla na ňom, že je taký sklesnutý a nevie, čo s časom. Na druhej strane, je tam kopec aktivít, ktoré sa snažia robiť, aby deti rozvíjali. Nie je to len o sedení v lavici a drilovaní, čo je super. Vidím, že sa snažia, aby mali deti zážitky, aby sa učili aj cez hry alebo rôzne praktické veci. A to je podľa mňa fakt dôležité, lebo to im dáva takú tú radosť z učenia, aj keď je to pre nich náročnejšie. Vždy ma poteší, keď príde domov s nejakým výtvorom alebo povie, že sa im niečo podarilo. Je to škola, kde sa naozaj snažia pochopiť, čo naše deti potrebujú a nie sú k nim takí tí školskí a prísni, ale skôr takí ľudskí. Niekedy si síce povzdychnem, že by to chcelo možno viac personálu alebo lepšie priestory, lebo vidím, že tie panie učiteľky a vychovávateľky sa naozaj snažia, ale ruku na srdce, aj oni majú svoje limity. Ale celkovo mám pocit, že je to miesto, kde sa moje dieťa má šancu rozvíjať v prostredí, ktoré mu rozumie. A to je pre mňa ako matku kľúčové, aj keď viem, že dokonalosť asi neexistuje. Ale aj tak som vďačná za to, že takáto škola vôbec je.

   Pridať reakciu