Meno: Základná škola pre žiakov s autizmom Jána Vojtaššáka int. ako organizačná zložka Spojenej školy Jána Vojtaššáka int.
Adresa: Kláštorská 24/a, Levoča, 05401
Zriaďovateľ: Cirkev, náboženská spoločnosť
Web: https://ssjvile.edupage.org/
Táto vzdelávacia inštitúcia sa zameriava na komplexnú výchovu a vzdelávanie žiakov s autizmom, pričom prispôsobuje štátny vzdelávací program pre základné školy špecifickým potrebám tejto skupiny detí. Vyučovanie prebieha prostredníctvom individuálnych vzdelávacích plánov, ktoré kladú dôraz na rozvoj komunikačných, sociálnych a samoobslužných zručností. Pedagógovia aplikujú štruktúrované vyučovanie, vizuálne podporné systémy a špeciálne komunikačné metódy na podporu porozumenia a interakcie. Okrem akademických predmetov je neoddeliteľnou súčasťou vzdelávacieho procesu aj rozvíjanie praktických zručností potrebných pre každodenný život. Školské prostredie je upravené s ohľadom na senzitívne vnímanie žiakov, s cieľom vytvoriť stabilné a predvídateľné podmienky pre učenie. Súčasťou tímu sú špeciálni pedagógovia, logopédi a psychológovia, ktorí poskytujú odbornú podporu a terapeutické intervencie. Táto špecializovaná základná škola nesie názov Základná škola pre žiakov s autizmom Jána Vojtaššáka int. a pôsobí ako organizačná zložka Spojenej školy Jána Vojtaššáka int., situovanej na Kláštorskej 24/a v Levoči. Ako súčasť väčšieho vzdelávacieho komplexu nie je plne organizovaná ako samostatná inštitúcia.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710227973
- Eduid: 100012231
- Orientačný počet žiakov: 37
- Školu nájdete v meste alebo obci Levoča, okres/obvod Levoča, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Pamätám si, ako som sa bála, keď sme riešili, kam môj malý pôjde do školy. Všade to bolo také neisté, ale táto škola v Levoči, na tej Kláštorskej ulici, mi hneď prišla iná. Už len ten názov, že je to špeciálne pre deti s autizmom, dával taký pocit, že tu snáď rozumejú tomu, čo naše deti prežívajú. Naše deti sú proste iné a potrebujú taký ten špeciálny prístup, čo sa v bežnej škole nedá a tam na to idú myslím dosť dobre. Čo mi hneď udrelo do očí a za čo som fakt vďačná, sú tie malé triedy. Naozaj sa mi zdá, že sa tam s deťmi pracuje pomaly a hlavne individuálne. Nie je to také, že by všetci sedeli v lavici a museli robiť to isté, aj keď polovicu triedy to vôbec nezaujíma alebo to ešte nechápu. Skôr mám pocit, že sa snažia každému nájsť to jeho tempo a hlavne to, čo práve potrebuje. Nikto tam zbytočne nesedí a nepozerá do prázdna, že čo by mal robiť. A tá logopédia alebo ergoterapia, to sú veci, čo sú pre nás na nezaplatenie. Super, že to majú priamo v škole a nemusíme s deťmi niekde po lekároch behať poobede, keď už sú aj tak unavení. Ale zas na druhej strane, ja si viem predstaviť, aká je to drina pre tých ľudí, čo tam robia. Niekedy mám taký pocit, že sú už vážne vyčerpaní a to sa potom asi nedá čakať, že budú mať stále kopec energie vymýšľať nejaké extra aktivity, alebo to proste cítiť aj na tej atmosfére, že to nie je vždy ružové. Nemyslím to v zlom, ale viem, že to musí byť brutálne náročné. Občas som mala pocit, že by sa dalo trošku viac zapracovať na nejakých výletoch alebo niečom takom mimo školy, aby sa tie deti dostali aj inam. Alebo neviem, či sa to len ku mne nedostalo, nemám s tým osobnú skúsenosť, ale zatiaľ som si nevšimla nejaké veľké dianie smerom vonku. To je možno taká vec, čo by sa mohla zlepšiť, aby ten ich svet nebol len v tých stenách školy. Komunikácia s rodičmi je celkom fajn, väčšinou, keď niečo potrebujem, tak sa mi dostane odpoveď. Nie je to také, že by som mala pocit, že som úplne ignorovaná alebo že by ma odbili. Celkovo si ale myslím, že je to pre tie naše deti asi to najlepšie, čo tu máme. Vidím, že sa malý posúva, síce po maličkých krôčikoch, ale predsa. A to je pre mňa to hlavné. Viem, že mu tam rozumejú a to mi dáva taký vnútorný pokoj.