ZŠ pre žiakov s autizmom Jána Vojtaššáka 13, Žilina

⭐ Vložené recenzie

1. Keď sme riešili, kam vlastne moja dcéra pôjde do školy, bolo mi jasné, že klasická základka to pre ňu nebude. Počula som o škole pre žiakov s autizmom Jána Vojtaššáka v Žiline a úprimne, mala som od toho veľké očakávania. Predsa len, škola, ktorá je špeciálne pre tieto deti, to musí byť iná liga, však? Na začiatku to bolo celkom fajn, alebo aspoň som mala taký pocit. Človek je rád, keď jeho dieťa príde domov s tým, že tam naňho nikto divne nepozerá a že učitelia rozumejú aspoň trochu, čo sa v ňom deje. Tam sa mi zdalo, že aspoň niektorí ľudia naozaj vedia, čo robia a majú na tieto detičky neuveriteľnú trpezlivosť. To bolo fakt super, lebo viem si predstaviť, že to občas musí byť na nervy aj pre nich. Mala som pocit, že to prostredie je bezpečné a štruktúrované, čo je pre našu dcéru kľúčové. Žiadne zbytočné prekvapenia, žiadny chaos, a to jej veľmi pomáhalo. Ale, ako to už býva, nie všetko je ružové. Po nejakom čase som začala mať pocit, že aj keď je to škola pre autistov, tak sa to niekedy až príliš zovšeobecňuje. Akoby mali jeden recept pre všetky deti a čakali, že to bude fungovať na každé jedno. A to je pri autizme predsa len blbosť, lebo každé dieťa je iné, má iné potreby, iné spúšťače. Občas som si pripadala, akoby som nehovorila s ľuďmi, čo sú tam pre tie deti, ale skôr s nejakými úradníkmi. Komunikácia s vedením školy, to bolo niekedy fakt peklo. Človek sa nedozvie nič, ak si sám nechodí pýtať a vypytovať. Pripadalo mi, že im občas chýba taká tá ľudskosť a pochopenie, že my rodičia sme pod obrovským tlakom a potrebujeme vedieť, čo sa deje s našimi deťmi. Tiež som mala taký dojem, že niektorí učitelia sú naozaj srdciari a robia, čo môžu, ale iní tam sú len tak aby tam boli. Niektorí sa naozaj snažili vymýšľať zaujímavé aktivity, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Ale občas sa stalo, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to, čo sa tam dialo, nebolo pre nich. Chýbali mi niekedy aj také novšie, modernejšie prístupy, lebo svet ide dopredu a s ním aj poznatky o autizme. Zase, nechcem byť nespravodlivá, ale tak to občas vyzeralo, že sa idú po starých koľajach. Celkovo mám z toho taký pocit, že je to miesto, ktoré má potenciál, ale občas sa stráca v nejakej tej byrokracii a možno aj v nedostatku energie niektorých ľudí. Moja dcéra si tam našla zopár kamarátov, čo je super, a občas prišla domov s radosťou, ale inokedy som videla, že ju to tam nudí a nič nové sa nenaučila. Je to boj, s akým sa rodič dieťaťa s autizmom stretáva stále, a ani takáto špeciálna škola to bohužiaľ nevie vždy úplne vyriešiť.

   Pridať reakciu