Meno: Základná škola Pavla Horova
Adresa: Kpt. Nálepku 16, Michalovce, 07101
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://zsphorova.edupage.org/
Táto vzdelávacia inštitúcia poskytuje kompletné základné vzdelanie pre žiakov vo veku od šiestich do pätnástich rokov, pokrývajúc ročníky prvého až deviateho. Výchovno-vzdelávací proces sa zameriava na rozvoj kľúčových kompetencií, vrátane kritického myslenia, digitálnej gramotnosti a komunikačných schopností. Učitelia využívajú moderné didaktické metódy, integrovanú výučbu a projektové aktivity na podporu aktívneho učenia a individuality každého žiaka. Dôraz je kladený na praktické aplikácie poznatkov a prepojenie teórie s každodenným životom. Škola podporuje talentovaných žiakov a zároveň poskytuje individuálnu podporu študentom so špecifickými vzdelávacími potrebami. Okrem štandardnej výučby anglického jazyka majú žiaci možnosť zapájať sa do širokej škály mimoškolských aktivít, ako sú športové krúžky, dramatický krúžok či rôzne súťaže. K vybaveniu patria špecializované učebne pre informatiku, chémiu, fyziku, ako aj moderná telocvičňa a školská jedáleň. Základná škola Pavla Horova na ulici Kpt. Nálepku 16 sa snaží vytvárať inšpiratívne prostredie pre celostný rozvoj osobnosti. Je plne organizovanou základnou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 017080771
- Eduid: 100015532
- Orientačný počet žiakov: 655
- Školu nájdete v meste alebo obci Michalovce, okres/obvod Michalovce, Košický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď si spomeniem na roky, čo som chodila na ZŠ Pavla Horova Kpt. Nálepku v Michalovciach, vždy mi napadne pár vecí. Mám pocit, že niektorí učitelia tam boli naozaj srdciari. Vidieť, že ich to bavilo, a keď niekoho niečo baví, tak to vie aj odovzdať. Pamätám si, ako sme na dejepise ani nedýchali, keď nám rozprávali príbehy namiesto toho, aby sme len memorovali dátumy, alebo ako nás na slovenčine učili písať naozaj kreatívne a nie len prepisovať z tabule. Nehovorím, že to bolo vždy super, ale nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie. Potom sú zas, žiaľ, aj takí, pri ktorých som mala pocit, že už tam proste len dožívajú a čakajú na zvonenie. Hodina sa vliekla, polovica triedy si kreslila do zošita alebo pozerala z okna a zdalo sa mi, že to učiteľovi ani nevadilo. To bola potom taká nuda, že som si želala, aby už bolo po všetkom. Myslím, že individuálny prístup tam niekedy trošku chýbal, hlavne keď už človek niečo vedel alebo mu to proste nešlo. Ak si nepatril medzi tých, čo sa hlásili každú chvíľu, tak si niekedy zostal len tak v úzadí. Škola sama o sebe je taká klasická, staršia, ale vidieť, že sa tam snažia čo-to vylepšiť. Niektoré triedy boli super, zrekonštruované, svetlé, tam sa človek cítil príjemnejšie. No potom sú aj také, kde sa čas zastavil niekedy v deväťdesiatych rokoch, a to vidno aj na stenách, aj na nábytku. To je taká typická realita, asi, že sa nedá všetko naraz. Krúžky bývali celkom fajn, pamätám si, že sme mali z čoho vyberať, ak človek chcel niečo robiť aj po škole, napríklad nejaké športové alebo tvorivé veci. Zdá sa mi, že to tam ešte stále funguje, aspoň podľa toho, čo občas počujem od známych. Niektoré roky boli, čo sa týka správania detí, celkom divoké. Pamätám si, ako sme sa niekedy báli ísť sami na záchod, lebo tam vždy niekto niekoho otravoval alebo sa tam proste diali veci, ktoré sa nemali. Niekedy sa mi zdalo, že na chodbe chýba taká prísnejšia ruka, aby sa tam udržal poriadok a aby sa proste necítil nikto zle. Ale to je asi všade nejak podobne a záleží aj od triedy, s kým sa človek stretne. Celkovo si však myslím, že je to taká typická sídlisková škola, ktorá má svoje svetlé aj tienisté stránky. Pred pár rokmi som počula, že sa tam snažia zlepšovať podmienky a modernizovať, tak snáď to tam ide dobrým smerom.