ZŠ Pavla Horova 16, Bratislava-Devínska Nová

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, čo vám poviem o ZŠ Pavla Horova v Devínskej Novej Vsi… Keď sme sem prichádzali s deckom, mala som také zmiešané pocity. Predsa len, každá škola má svoje muchy a človek nikdy nevie, do čoho ide. Alebo teda, aspoň ja som nemala úplne jasno. Čo musím hneď na úvod povedať, je, že tú školu vnímam tak trochu ako športovú. To je asi prvá vec, čo mi napadne. Zdá sa, že tu to so športom fakt žije a je to super pre decká, ktoré majú radi pohyb. Môj syn sa tam fakt našiel v tom, že sa stále niečo hýbu, krúžkov je dosť na výber a telocvičňa je fakt dobrá. To je veľké plus, lebo mám pocit, že na iných školách sa na šport často kašle. Tu nie, tu sa snažia, aby decká neboli len zhrbené nad knižkami. Niektorí učitelia sú naozaj takí srdciari, že je to vidno. Nielenže učia, ale aj sa im chcú venovať, snažia sa ich motivovať a pre mňa je to naozaj dôležité vidieť, že ich to baví. Na druhej strane, občas mám taký pocit, že niektoré veci tam idú ešte takým starým štýlom, ako za mojich čias. Niekedy sa mi zdá, že polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo je to všetko o tom, že učiteľ hovorí a my si zapisujeme. Chápem, že niekto má radšej takýto prístup, ale ja by som bola radšej, keby sa tam viac hrali, diskutovali, robili projekty, proste aby to bolo živšie. Lebo potom sa mi dieťa doma sťažuje, že je to nuda a že ho to nebaví. A to je potom pre mňa ako pre rodiča také malinké peklo, keď vidím, že ho to nebaví. S komunikáciou je to tiež také všelijaké. Niekedy je to úplne super, všetko viem hneď, ozvú sa mi, keď niečo treba. Ale inokedy… no, mám pocit, že si píšeme s duchmi. Čakať na odpoveď je občas naozaj skúška trpezlivosti a človek by si prial, aby to bolo trošku plynulejšie. Nehovorím, že je to katastrofa, ale občas by to chcelo taký lepší „flow“. Areál školy je fajn, taký celkom zelený, čo je super, keď si spomeniem na niektoré školy v meste, kde je len betón. Aj keď, jasné, je to staršia budova, takže sem-tam nejaká chýbička krásy sa nájde, ale to už tak býva. Ale zase, zatiaľ nemám pocit, že by to nejak zásadne ovplyvňovalo výučbu alebo pohodu detí. Celkovo je to taký mix. Na jednej strane vidím, že sa snažia, hlavne v tom športe sú super, a niektorí učitelia sú naozaj poklad. Na druhej strane, mám pocit, že by sa mohli trošku viac otvoriť novým veciam a hlavne, aby tá komunikácia bola vždy taká, ako má byť. Možno potom by aj to sedenie v lavici bolo pre niektorých menej únavné. Ale je to zase len môj subjektívny pohľad, každý rodič to vidí inak, že?

   Pridať reakciu